Kráska a zviera

Burlivé emócie a vrúcne objatie.

~~~

,,Najväčšie šťastie, ktoré môže láska dať, je prvé objatie milovanej." —  Stendhal

~~~
Namiesto toho, aby Jann smeroval do nemocnice, vybral sa cestou opačnou. Tridsaťročný mladý mocný chlap krvácal a strácal svoje sily. Málo chýbalo, ale nevydržal, auto, ktoré šoféroval sa síce dostalo k Leylinej vile, no, aby urobil ten krok, o ktorom si spočiatku myslel, že bude môcť urobiť, neurobil, nestalo sa. Strácal vedomie. Telo mu ochablo a znevládlo, ním sa oprel o sedadlo a tentoraz si nedokázal privolať pomoc, nedokázal vlastne už ani súvisle rozprávať, nieto ešte niečo vyťukať v telefóne a privolať záchranku.
V tej chvíľi, päť minút pred dvanástou, zrazu započul: ,,Jann?!!"
Pootvoril oči a snažil sa nadvihnúť, len čo sa ten hlas opäť ozval. Lapal po dychu, kvôli bolesti, ktorú cítil, no slová mu akosi nevychádzali z úst, myslel, že už umiera, že už nikdy neuvidí svoju rodinu a že sa ten hlas vzdiali a nepomôže mu.

,,Čo sa..?!" Opäť sa rozniesol do vzduchu ten hlas.

Čí bol?!

Sergio akurát zamyslene parkoval auto, keď sa ešte stále rozpametával zo situácie, ktorá mu uštedrila poriadnu facku. Netušil však, že ďalšia nasledovala práve o pár desiatok minút neskôr.
Vydal zo seba hlboký povzdych, keď bral svoje osobné veci - telefón a kľúče, vložil si ich do vrecka a vtedy stihol zbadať čosi veľmi zvláštné. Jannove auto zaparkované v uličke, ale neobyčajne čudným spôsobom.

Čo to má znamenať, Jann?!
Prezeral si z diaľky tmavomodré vozidlo, asi tak dvadsať metrov od neho.
Udrel prednú časť auta? Zamračene kráčal vpred, lebo mu mnoho vecí nesedeli.
Okienko na jednej strane je stiahnuté nadol a karoséria auta má...karoséria má dieru po guľke?! Čo to...?!

Vtom momente sa rozbehol! Sekundy to boli a zblízka obzrel nielen rozbité auto, ale aj osobu ležiacu na prednom sedadle.
,,Jann?!!" zvolal hlasne.
Obišiel auto a dvierka vylomil. Keď si prezeral svojho človeka, celého od krvi, mal v hlave totálny chaos.
,,Jann?!" Odopol bezpečnostný pas a ihneď mu skontroloval miesto nad krčnou tepnou. Jann našťastie ešte žil.

,,Čo sa ti stalo?! Kto ti to urobil?!!!" zasyčal avšak iba pre seba a hneď siahol po telefóne, vytačal číslo na záchranku, keď na jeho prekvapenie, Jann s ukrutnou bolesťou prerývane vyslovil: ,,Sergio, sna-sna-žil som sa ju ochrá-niť, oni ju unie-uniesli!"
Ako to vypustil, zamkol oči a stratil úplne vedomie.

Sergio priam stuhol, krv mu v žilách navrela, žily sa mu napli a červeň stúpla do tváre, prvotný šok zo seba striasol, keď prišiel další a další, lebo pomyslel na ňu, na Leylu.
Je mŕtva! Oni sa s ňou nebudú maznať. Zabili ju a...

Chladnokrvnosť sa vytratila! Na rad prišli búrlivé emócie. Vybuchli ako novoročný ohňostroj v prvej minúte a nie a nie prestať, až sa z toho Sergio roztriasol. Horné končatiny sa mu klepali, dolné zas zažili prvýkrát svalovú slabosť. Pri pomyslení na to, žeby jeho nevinná a anjelská žena bola teraz mŕtva, sa mu na hrudi vytvoril nevídaný tlak, preto sa s preohromnou ťažkosťou nadýchol.

Čo urobím?! Čo?! Kedysi hneď vedel zareagovať ale teraz? Teraz to bolo iné!!! Celkom iné!!! Prehrabal si vlasy a frustrovane vydýchol.

Konečne ho to napadlo! Musel rýchlo konať! Ako inak, neúprosný čas sa míňal a on o tom vedel, že je jeho nepriateľom číslo jedna.

Vopchal ruku do vrecka a nervózne vytiahol svoj mobilný telefón, vyťukal hovor a asi ani netreba dvakrát hádať komu zavolal!! Svojmu biologickému otcovi predsa! Najväčšiemu bossovi všetkých mafiánov.
Kričal, ako keby strácal všetku súdnosť, akoby chcel svojím veľkým krikom zabíjať.