Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Deze afbeelding leeft onze inhoudsrichtlijnen niet na. Verwijder de afbeelding of upload een andere om verder te gaan met publiceren.
Nad nemocnicou sa zatiahol tmavý oblak. Neprepustil svetlo. No dážď, blesky a hromobitie, to bolo počuť. V ten večer bojoval snáď každý. Nielen lekári, pacienti, dokonca tí, ktorí sa nachádzali na chodbách a modlili sa za svojich príbuzných. Úzkosť nejedného zvierala pri srdci, nejedného mučila. Tak ako aj iní, aj on sa ku koncu dňa, niečo pred polnocou, dozvedel verdikt. Verdikt nad svojím životom. Či bude preklínaný samým sebou, či sa odsúdi na doživotie a či náhodou v ten istý deň neskonči niekde v márnici. Vlastným pričinením, samozrejme.
Tak ako tá búrka priniesla rôzne desivé zvuky, tak aj ten doktor, ktorý vyšiel. Nejasný unavený pohľad, ustatá napätá tvár, suché gesto rúk, ktoré Sergiovi zrazu vyjadrili ľútosť.
Zastavil sa okolo neho celý svet. Všetko navôkol sa náramne zatočilo. Hlasy sa ozývali z každých strán. Raz jeho starý otec, potom Carlo, naraz Elsa zhíkla a zlomila sa v hlase.
Chudák, musel tú správu poriadne rozdýchať. Jeho otec ho vzal za plecia a prihovoril sa mu slovami: ,,Musíš byť silný." Sergiovi vyšla boľavá slza. Nezaradovala sa. To nie. Len sa mu nevydržala v oku skrývať.
Ďalšia slza jej hneď na to sekundovala.
,,Dieťa neprežilo, je nám to ľúto." Počul od doktora, lenže jeho oči nevyjadrovali ozajstnú ľútosť. Pôsobili iba profesionálne. Odrobil si svoju prácu a išiel ďalej. Ešte dodal, kým celkom odišiel: ,,Vaša manželka je však mimo ohrozenia života."
Sergiovi sa vtedy spustilo milión boľavých sĺz. Nakopili sa mu v očiach a pri tej ďalšej pozitívnej správe doslova vybuchli ako nejaký gejzír.
Slaboch? Nie, iba normálny človek.
Giussepe ho objal a Elsa si tiež utrela slzy. Jediný, ktorý sa ako tak držal bol Carlo. Ale aj ten mäkkol. Veď jeho milovaný syn trpel. Trpel by aj on ak by ho stratil. Ľútosť, ale tá práva, tá zo srdca vyvierala z pohľadov rodinných príslušníkov.
Sestrička z personálu im v tom oznámila, že sa k Leyle ešte nemôže, že to budú smieť až niekedy na druhý deň. Ubíjajúci uškrn mafiánskeho bossa ju v tom momente zabil. ,,Chcem ju vidieť hneď teraz a nikto, ale naozaj nikto mi v tom nezabráni!" zasyčal na ňu, pokiaľ sa mu ešte oči leskli slzami. ,,Ja vám to nemôžem dovoliť, doktor..."
,,Slečna, vidíte, že je to pre môjho vnuka naozaj veľmi ťažké, prosím, urobte niečo, zľutujte sa nad ním a nad nami všetkými."
Kývla hlavou z jednej strany na druhú.
,,Prosím." Pridala sa k Giussepemu aj Elsa.
,,Ja neviem, teraz, keď tu je ešte pán doktor, nemôžem, ale možno..." rozmýšľala tuho, ,,možno, keď odíde. Končí službu asi o druhej nad ránom."
Sergio sa oprel čelom o stenu a popod nos zahlásil: ,,Dajte jej peniaze, čo len bude chcieť, urobte všetko preto, aby som ju mohol vidieť už teraz."
