Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~~~
,,Pred manželstvom majte oči otvorené, v manželstve ich trochu prižmúrte." — William Shakespeare
~~~
Príjemný večer sa zahalil tmavým neviditeľným závojom a symbolicky oddelil osoby sediace okolo stola. Mafiánsky syn zazeral na fešného mladého chlapa, ktorý na začiatku, hneď pri svojom príchode, poškuľoval po jeho milovanej manželke. Kým ona nevidela alebo skôr, nevšimla si vôbec nič alarmujúce, nič, čo by ho mohlo neustále provokovať, muži si samozrejme navzájom rozumeli. Najmä, keď išlo o bojovanie, nie vo vojne, ale v láske a v tomto prípade, o záujem ženy, čiže opačného pohlavia.
Jedla, prestretého pred neho, na spoločnej rodinnej večeri, sa už ani nedotkol, len popíjal a sledoval svoju manželku, ktorej dobrá nálada zmizla a len sa snažila decentne usmievať a zastierať, že sa nič nestalo. No podľa každého, ktorý sa tam vtedy nachádzal, mal Sergio príliš búrlivý a takmer nezvládnuteľný temperament. Pravda to síce bola, ale paradox, pravda mala ešte aj druhú stranu, tak, ako nejaká minca. Manžel Leyli si v ten večer iba bránil to, čo bolo jeho.
Ešte dopil tú jednu jedinú skleničku ponúknutého bieleho vína a potom vstal a ospravedlnil sa všetkým s tým, že vzal svoju ženu za dlaň a potiahol ju za sebou. ,,My už odchádzame, ale vy si ešte zbytok večera užite." Leyla sa pridala tiež a šepkajúc na svojho muža, sa ho posnažila pred odchodom prehovoriť, ibaže nepohla ním nijak. Kamenné a rozhodné rozhodnutie neprelomila.
„Nemyslíš si, že je ešte priskoro ísť domov?" „Nie, nemyslím, práve preto už ideme, lebo je neskoro." Sergio kráčal vpred a preto Leyla musela za ním. Stiahol kľučku nadol a pootvoril vchodové dvere, obrátil sa k nej a pokynul jej, aby prešla cez prah dverí a ona to poslušne urobila. Nechcela sa mu vzpierať pred inými. Pre tými, ktorí ich dvoch neustále pozorovali a ak by im dala príležitosť, určite by mali všelijaké poznámky. Každý ibaže podľa vlastného usúdenia. Len čo zašla poza dvere, upustila od predstierania. Na tvári jej viac nehral, i keď hraný spokojný pocit, ale keďže rozmýšľala ešte stále dosť triezvo, nechcela sa dotýkať témy, ktorá sa rýchlo zatvorila, preto vyšla vpred. Predsa sa už vysvetlilo, že jej spadla náušnička a Nicolo ju iba nadvihol. Všetci sa k nej pridali a tým to haslo. Sergio sa zdržal ďalších komentárov, pripomienok a rozhodol sa, že si na neho dá pozor a bude si od neho držať odstup. Nielen on, ale samozrejme, najviac jeho krásna a nežná a nevinná manželka.
Sadol do svojho luxusného auta, kedže to chabé malé percento alkoholu nemalo žiaden vplyv na jeho zmysly a v tej časti zeme, kde oni žili, bolo aj čosi povolené. Ešte predtým, než naštartoval, sa chcel so svojou drahou zblížiť, lebo sa mu nepáčilo, ako na neho po malých chvíľočkách zazerala.
,,Vynahradím ti to v noci," šepol jej do ucha, pričom ho zľahka pobozkal. Leyla prevrátila očami. Tá predstava sa jej pozdávala, ale predsa ohrnula nos. Uvedomila si príliš dobre, že si ju Sergio drží nakrátko. ,,Milujem ťa," vyslovil ešte hľadiac zboku na jej prirodzene nádhernú tvár a vyznal jej zas to, čo sa nachádzalo v jeho roztápajúcom sa srdci, ktoré to zažívalo iba pri nej. Nik iný to nedokázal. Z veľkeho ľadovca sa stalo burácajúce more, ktorého vlny sa podobali vášnivej a vernej a oddanej láske. Jeho srdce tušilo, kto si najviac zaslúži tie hlboké city.
