Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Život je to, čo sa vám stane, zatiaľ čo ste zaujatý úplne inými plánmi." — John Lennon
~~~
,,Čože?" ,,Ako počuješ, moja matka sa k nám nasťahuje. Vyrovnaj sa s tým, alebo..." ,,Alebo? Čo to má znamenať? Mám sa s tým vyrovnať, ako sa to so mnou rozprávaš, Sergio?! Po tom všetkom sa mi obraciaš chrbtom?!" ,,Prestaň konečne! Dnes ťa nemám chuť počúvať!" odsekol.
Leyla ostala ako obarená.
Mafiánsky syn sa prešiel po ich izbe, opravujúc si čiernu koženú bundu. Nasadzujúc okuliare na oči a ignorujúc svoju ženu, skontroloval zbraň a zakasal za pás. Smeroval von. Bez slov, bez žiadneho bližšieho vysvetlenia a dokonca, bez rozlúčenia.
Leyla ničomu nerozumela. Správanie jej manžela sa zmenilo za posledné dni naozaj razantne. ,,Kam teraz ideš?" Chcela ho zastaviť, ale on na ňu na milisekundu zazrel a potom sa rázne pobral preč. Kráčal už dole schodmi, keď začul prudké zvolanie: ,,Pýtam sa ťa, kam zas ideš?!''
Neodpovedal.
Zmizol a nechal ju na vrchu schodiska.
Protestovala márne. Rozhodlo sa! Norah sa k ním nasťahuje, a tak sa aj stalo.
Matka Sergia privolila, keď ju šiel vyzdvihnúť. Lenže túto ženu už vôbec nič nezaujímalo! Nikto a nič!
Carlo neprotirečil synovi, naopak, bývalú ženu privítal a mal potrebu chrániť. Stačilo jediné slovo ich spoločného potomka a neváhal. Ani jeho ušiam neunikla tá odporná pravda, o ktorú sa zapričinil Matteo. Okolnosťami potrestaná žena sa usadila v izbe luxusnej už na prvý pohľad. Nič jej v nej nechýbalo. Ocenenie vyjadrila slovami úprimnej vďaky a synovi pobozkala čelo. Sergio by matku nevzal k sebe, ak by sa nedozvedel, čo jej urobil protivník číslo jeden z rodu Bernardiovcov. Ale ak by vedel, čo tomu predchádzalo, kto vie, či by sa nad ňou tak veľkodušne zľutoval, ako to urobil teraz. A preto, každý v ten večer prijal ženu, ešte donedávna zákerného srdca, len Leyle sa priliš do toho nechcelo.
I keď môj otec zomrel, mohla ostať vo vile De Larte! Na čo ju sem Sergio zavolal? Hnevala sa zazerajúc, ako sa prechádzala po záhrade s jej manželom, lebo na žiadosť mladého muža, tam viedli dôverný rozhovor.
,,Mám jednu podmienku," vystrihal ju napriek všetkému jej syn, ,,Leyle dáš pokoj. Nechcem, aby ste sa vy dve naťahovali a aby si sa jej snažila naďalej ubližovať."
„Môj Fedderico zomrel a ty mi hovoríš toto?" utrela si horké slzy a snažila sa potlačiť smútok a spomienky na ten deň.
Ona sama ho zabila!
To ja som mu ublížila. Ja! Vzlykla, ale vlastné obvinenie ostalo iba v jej hlave. ,,Mne už na ničom nezáleží. Ani na Celli, ani na tvojej žene, ani na pomste, na ničom. Sergio, tvojho nevlastného otca som naozaj milovala a teraz ho nemám, nie je pri mne! Som sama, som sama, lebo..." Zastala na chvíľku a potom s plačom doložila, konečne chápajúc, ako asi aj on môže milovať ženu, ktorú ona chcela zničiť, ale nepodarilo sa jej to za žiadnu cenu. ,,Už sa mi nechce žiť na tomto svete," priznala sa mu. Sama si môžem za moje trpké trápenie. Hľadela synovi do oči, pričom on neustále mlčal. ,,Si jediným človekom, ktorý mi zostal, ale ak ma nenávidíš, prečo si ma sem zavolal? Prečo?"
