Pohladenie pocitov vs. búrka hnevu a obviňovania.

521 33 12
                                    

~~~

К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.


~~~

,,Za vďačnosť sa vždy ďakuje, slovom ďakujem." — Brigita Bergerová

~~~

Leyla už týždeň zatvorená doma, neustále rozjímala o tom, prečo to ten človek urobil. Aký je jeho cieľ? Jeho chladné správanie sa priečilo s tým, že ju už dvakrát vzal hrobarovi s pod lopaty. Podarilo sa mu ju opätovne zachrániť, podarilo sa mu zasiať do jej srdca semienka vdačnosti, ktoré boli predmetom jej neustáleho rozmýšľania iba o ňom, mužovi ako z ocele. Kto tým mužom je? Netreba určite dvakrát hádať, predsa Sergio De Larte-Rizzo!

Stále však nevedela pochopiť, prečo ju uniesli, kto sa im snaží ublížiť a ani náhodou nepomyslela na Norah, ktorá bola po tejto nesplnenej akcii čoraz viac a viac rozčulenejšia. Po dome chodila nervózne a na každého len kričala. Nenávisť, ktorú pociťovala k Leylinej rodine, sa nehorázne zväčšovala, čím naberala obrovské rozmery. Jed z jej srdca prenikal do najväčších a najhlbších útrob jej duše, ibaže čiernej duše. Krásna a príťažlivá navonok, ale zvnútra úplne skazená a prehnitá, keby to len tušil jej manžel, ktorého oči nosili zvrchu akési neviditeľné klapky. Sám si to však neuvedomoval.

,,Fedderico! Sergio s nami opäť nebude jesť?! Tento náš syn nás vôbec nepočúva, on si robí len to, čo sa mu zachce! Nie je ako chudák Timothy. Popros ho prosím, aby sa nám trocha venoval! Práca počká...Veď už sme nášho mlašieho syna stratili, máme len jeho a on nikde!" Sťažovala sa mu pri ich spoločnej večeri.

,,Norah, upokoj sa, prečo takto prehnane reaguješ?! Nechápem tvojmu správaniu, ktoré je dosť čudné v posledných dňoch." Upokojoval ju, no zároveň ju skúmal, lebo sa mu na nej jej zlá nálada nedala nevšimnúť.

Norah vzala do rúk skleničku s čistou vodou a napila sa z nej. Uvedomila si, že to so stratou svojho sebaovládania prehnala.
,,Fedde, prosím, pochop ma! Však ma chápeš?!" Neprestávala kŕčovito hladkať jeho dlane položené na kraji stola.
Fedderico podľahol prosiacemu pohľadu a prestal sa ďalej zaoberať jej čudným správaním.

Moja manželka stále trúchli za našim Timothym, ľutoval ju vo svojích myšlienkach.
,,Večerajme už prosím. Nemysli na nič zlé Norah. Postarám sa o nášho syna. Budeš spokojná. Sľubujem ti!" Vzal jej dlaň a pobozkal jej ju.

Norah sa pousmiala, ako dáka líška, vzala pomedzi prsty striebornú vydličku a ujedala z krémových cestovín, ktoré si nabrala na drahý porcelánový tanier. Tvárila sa pokojne, no po mysli jej chodilo čosi iné!
Nie Fedderico, o môj pravý vnútorný pokoj sa postará Carlo.
Hľadiac manželovi do jeho sivých očí, sa zahrávala myšlienkami odplaty voči jeho vlastnej dcére a bývalej žene stoj čo stoj.

Falošné srdce ukrývala pod sladkým úsmevom, kto by na to mohol prísť, keď vedela tak presvedčivo predstierať?!

Zo srdca pochádzajú nielen dobre veci, ale sú pôvodom aj tých zlých, kto mu môže porozumieť? Iba ten, kto ho neúnavne skúma.

Kráska a zviera Место, где живут истории. Откройте их для себя