Kráska a zviera

Éra kráľa

,,Kto je dobrý, je slobodný, aj keby bol
otrokom; kto je zlý, je otrok, aj keby bol kráľom." —  Aurelius Augustinus

~~~

Leylu úprimne potešilo, že ju na letisku prišli privítať Elsa a Graciano. Sestry si skočili do náručia a navzájom sa vyobjímali a vybozkávali. Zdalo sa im, že sa nevideli celú večnosť. Jednej z nich z pohľadu vyvieralo bezstarostné šťastie, druhej však iskričky zanikali za každým, keď sa obzerala po cudzej zemi, na ktorú pred krátkym časom vstúpila.
,,Neboj sa Leyla, bude ti tu dobre," usmiala sa ryšavá mladá osoba, ktorá popritom klesla dlaňou na jej bruško a pohladila ho. Malé stvorenie v ňom sa pohlo a tým dalo odpoveď svojej matke, že sa teší a je spokojné. Leyla prikývla, nič iné jej nezostávalo, iba sa zabývať a spoznať veľké a nádherné Los Angeles.

Kým oni nemali o ničom ani poňatia, v Taliansku sa po niekoľkých dňoch sama polícia prekvapila. Našla v rieke telá, ktoré následne prezerala a jedinými poznávacími znakmi boli prstene.

Vedelo sa, že po dvojici nezvestných chlapov, sa akoby zľahla zem, preto mali iba jediné podozrenie. Že ide o Carla a Sergia.

Niekdajší ľudia, pracujúci u Rizzovcov a Norah, poskytli identifikáciu na základe toho, komu patrili zlaté šperky.
Ubehol takmer týždeň a práve z tohto dôvodu to pre nich nebolo vôbec  jednoduché. Nájdené telá už boli v štádiu rozkladu, preto sa upriamili na tieto dôkazy. Vedeli, že mafiánske znaky rodiny, mohli nosiť iba dvaja ľudia, takže nebolo žiadnych pochýb. Prípad sa uzavrel po potvrdení osôb blízkych a tak celá Sicília ostala v šoku!

Doposiaľ najväčší mafiáni v podsvetí Sergio a jeho otec Carlo Rizzovci, boli vyhlásení za mŕtvych a jeho nepriateľ získal pre seba všetku moc. Nikto iný sa mu nerovnal v celom veľkom Taliansku. Mohol si veselo pospevovať a začať vládnuť, ako  kráľ. Egoistický mafiánsky kráľ!

Správy sa po tomto rozšírili po celej krajine a ľudia, ktorí riadili podnik De Larte, mali za zodpovednosť ohlásiť Giussepemu krutú správu, no po komunikácii s Norah, to nechali na ňu.
Ameriku si dvaja prisťahovalci neužili pokojne ani týždeň. I keď sa mladomanželia o nich náležite starali, lebo im sa nový život pozdával, starý otec a Leyla však túžili po milovanom Taliansku, pretože obaja mysleli na osobu, ktorú tam nechali napospas zničujúcich okolností.

Ani len netušili aká obrovská rana do srdca ich čakala. Nikoho neobišla, no najprv zasiahla Norah.

Zlá osoba, či dobrá, v tomto prípade to bolo celkom jedno.

Bolesť zo smrti ďalšieho syna prežívala osamote. Paradox, v niektorých ohľadoch sa na ňu jej syn podobal. Tak ako on, ani ona sa nemala na koho spoľahnúť, nemala sa komu vyžialiť, stratila nielen mladšieho potomka, teraz aj staršieho a veru, tá bolesť sa nedala ničím odstrániť. Fedderico už tiež neexistoval, preto priestory vo vile De Larte, zívali prázdnotou. Tam, kam sa vrátila, po tom, čo ju Sergio vyhnal, nebol nik, iba ona a kuchárka.
Pohreb sa pripravoval a jediné na čo myslela, bol jej svokor, ktorý sa k nej správal vždy slušne a nikdy jej nevrátil to, čo by si naozaj zaslúžila.

A samozrejme jej nevesta.

Pozbierala posledné sily a so skrúšeným duchom sa odhodlala. Bylinkový čaj, ktorý jej mal pomôcť utlmiť nervy, posunula nabok a opierajúc sa o kuchynskú linku, ťukala do obrazovky telefónu, pričom dážď a vietor vonku besneli. ,,Privriem okno, pani Norah," vyslovila kuchárka a načiahla sa, aby pritiahla kľučku k sebe. Ľutujúc svoju pani, si poriadne povzdychla.

Aj keď ma všetci nenávidia, oni musia vedieť o tom, že môj Sergio zomrel, že mi ho mafia zavraždila. Pretrela si Norah slzy, ktoré jej padali z očí sťa hrachy a kotúľali po lícach stále nové a nové a preto, i keď plačlivo, musela. Vedela, že by si to Sergio prial.