Rany života

482 36 4
                                    

~~~,,Rane v srdci sa vraví láska

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

~~~
,,Rane v srdci sa vraví láska." —  Michail Jurjevič Lermontov
~~~
Sergio Leylu zamkol do malej izby, v ktorej sa nachádzala skoro od popoludnia a kľúč starostlivo vložil do vrecka svojej čiernej koženej bundy. Musel to urobiť. Nemal inú možnosť, iba s ňou zaobchádzať chladne a kruto, ako aj tí dvaja.
Zvuky naliehania a plaču mu rezali uši. Ovládal sa ako len mohol. Nastavujúc kamennú tvár sledoval otcových mužov, keď sa k nemu jeden odhodlal prehovoriť:
,,Sergio, brat môj, další muži z vonku už poslali správu Giussepemu De Larte, aby mal peniaze pripravené pre pól nocou..."
Veta, ktorú vyslovil ten človek stojaci oproti nemu v Sergiovi zdvihol neuveriteľný tlak. Oznámil mu čosi, čo nemohol zniesť!

Po prvé preto, lebo spomenul meno jeho starého otca, ktorého si vo svojom tvrdom srdci veľmi ctil a po druhé, keď spomenul, že za Leylu chcú výkupné.
Druhý muž sa zas chcel vyhovoriť prečo Leyla mala možnosť utiecť:
,,Tá malá suka ma udrela po hlave, veď ja jej ešte ukažem, kto som!"
Vymáhal od Sergia kľúč od dverí, ktoré bránili tomu, aby jej  tentoraz naozaj ublížil.

Sergiová päsť v tom momente ihneď vystrelila, štipľavo ho udrel do úst, ihneď sa mu spustila krv z pier. Nestihol si tú červenú tekutinu ani utrieť, lebo mafianský syn horel ohňom a bez varovania mu následne priložil svoju zbraň k tvári, no keď si všimol druhého chlapa, prestal. Premyslel si to a zložil zbraň naspäť na pôvodné miesto.
,,Nikdy už viac nemar takúto zákazku svojími sprostostami!" zavrčal na neho stískajúc sánku.

Muž ten si pretrel svoje čierne fúzy, ktoré mal pod nosom a hlavou mu prebehla myšlienka, že to Sergiovi nedaruje.
Odstúpil od neho a odišiel na vzduch, ako šteňa ktoré zvesí svoj chvost, keď sa bojí.
Sergio sa mohol s tým druhym porozprávať o tom, kto zvonka riadi túto zákazku ohľadom únosu Leyly.
Boli to další dvaja ľudia, ktorí vedeli o tom, čo sa robí a všetko monitorujú cez mini kameru, aby to mohli ukázať Carlovi.

Sergio si prehrabal nervózne svoje vlasy. Prezeral miestnosť. Nervózne si v hlave vytváral plán, ako sa postarať o túto objednávku vlastným spôsobom!
Aj tá druhá gorila napokon vyšla z domu a tak Sergio mohol vôjsť do izby za Leylou. Tá, keď ho zbadala, opäť schytila železnú tyčku, ktorou sa už skôr bránila a snažila sa ho udrieť. Mávala ňou pred sebou, so strachom v očiach a s trasľavým hlasom na neho volala, aby sa k nej nepribližoval.  No Sergio posledný švih zachytil a železnú tyčku odhodil na zem.
Leyla začala vynervene kričať na plné hrdlo. Zhrozila sa predstavy, že ju má vo svojej moci. Zhrozila sa predstavy, že jej Sergio pomaly ubližuje. Jej fantázia pracovala na plné obrátky a scéna akoby z akčného filmu, či thrileru sa jej striedala v mysli jedna za druhou.
,,Ty maniak, čo vlastne chceš? Prečo ma tu držíš proti mojej vôli?!"

Sergio len riekol pokojne: ,,Mlč. Buď ticho."
Díval sa na jej zronenú a vystrašenú tvár. Bledú pokožku. Jej zaslzené oči. Jej rozstrapatené vlasy. Na jej modriny na ruke. Nenávidel ten pocit, ktorý v ňom vyvolávala. Pri nej sa cítil veľmi slabo a strácal všetku silu a rozum.

Kráska a zviera Where stories live. Discover now