Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Deze afbeelding leeft onze inhoudsrichtlijnen niet na. Verwijder de afbeelding of upload een andere om verder te gaan met publiceren.
~~~ ,,Svadba robí z dvoch životov jeden celý." — Mark Twain,, ~~~
Leyla si mala zaobstarať biele svadobné šaty na príkaz Sergia, ktorý znel príliš kruto a mladému dievčaťu týmto sposobil žalúdočnú nevoľnosť. Znechutená sa vrátila domov a namiesto toho, aby sa o ten príkaz sama postarala, urobil to Sergiov muž. V rozpakoch siahol po prvých, na ktoré mu pristál jeho zrak. Okrem šiat zadovážil aj zlate obrúčky z obyčajného lacného obchodu. Niekedy je byť poslušnym ponižujúce a niekedy dokonca trápne. To zažil Jann. Predavačky sa na neho nesmierne očili, ale biele perlové šaty, mu jednoducho z povinnosti k zákazníkovi, predali.
Krabica s nákupom, položená na posteli mladého dievčaťa, čakala na svoju majiteľku, kým výjde z kúpeľne. Stačila iba chvíľka a Jann vnikol do jej nestráženého súkromia. Nemala zamknuté dvere a preto to bol pre neho ľahký čin. Prikradol sa ako zlodej, avšak neukradol nič. Iba rýchlo urobil to, čo treba a odkračal svižne preč. Leyla si akurát zabalila vlasy do uteráka, mysliac na stretnutie s človekom, ktorý chcel, aby si ho vzala za muža. Brala to z veľkej časti ako príkaz a vyhrážku! Jej vnútro jej však našepkávalo aj čosi iné. ,,Nie!" Potriasla hlavou a zahnala myšlienku na to, že ju Sergio opäť chce ochrániť, prikročila k stolíku a avokádový krém, ležiaci na ňom, rozbalila a naniesla na pokožku. No keď prechádzala okolo postele, všimla si cudzí objekt. ,,Čo je to za krabicu?!" šepla do prázdna. Bála sa ju otvoriť, aj sa stalo, že ju jemne ponadvihla, ale ihneď položila naspäť na posteľ a kým sa ju odvážila rozbaliť, prešla hodná chvíľa, počas ktorej sa vystriedalo v jej hlave všelijaké obláčiky s otáznikmi. ,,Čo ak je v nej bomba?" šomrajúc sa už poberala nadol, no v poslednej chvíli sa obrátila. Stalo sa! V priebehu pár sekúnd pochopila. ,,Šaty?" povzdychla si, vyberajúc ich z krabice a prezerajúc si ich s trpkým výrazom tváre. ,,On to myslel vážne!" Posadila sa a ak by mala oči nalíčené, mascara by sa jej zliala s jej slzami a zafarbila by tak bielu látku, ktorú ešte stále kŕčovito držala pomedzi prsty.
Sergiovi Jann predal správu, že urobil presne to, čo si od neho prial. Obrúčky, ktoré mu ležali vo vrecku, podal svojmu pánovi a ten si ich s mimoriadne chladnym podľadom prezrel. Mal v očiach ju. Jej útek považoval za osobnú porážku. Čo mu bolo viac treba?! Krabička vydala hlasný zvuk. Privrel ju! Akurát teraz, keď jeho srdce začalo opäť biť! Zle načasované, niekto cudzí by povedal, ibaže v takýchto prípadoch sa nedá nič take urobiť. Srdce buď jednoducho miluje, alebo nie. Bezohľadu na to, či sú nám naše city opätované. Bezohľadu na to, či s tým človekom sme a či nám ich prejaví. Čas v tom nehrá žiadnu úlohu, takisto, ako naše vlastné zapríčinenie. Obrúčka na jej prstenníku nebude svedčať o... Zaťal sánku a okamžite skryl krabičku.
Sergio prišiel po Leylu hodinu predtým, než bolo naplánované stretnutie s odávajúcim. Oznámil jej, aby sa obliekla a zišla nadol. Tej sa do toho vôbec nechcelo, napriek všetkému sa ale pozbierala a vzala si k srdcu posledné slová, ktoré jej Sergio zopakoval za zatvorenými dverami do jej izby. Nevpustila ho dnu, ale aj tak sa k nej dostala veta: ,,Zapamätaj si, nie je iná cesta, ak to dnes neurobíš, zajtra budete ty a tvoja sestra mŕtve." Roztrasené dievča nemohlo inak, ako poslúchnuť. Pootvorila dvere, ale Sergia už nebolo, mal sa ešte postarať oddavajúceho, staršieho pána okolo šesťdesiatky, ktorý mal v ten večer aj ďalšie povinnosti, avšak ulakomil sa na zvýšený poplatok, ktorý mu Sergio sľúbil.
