Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Leyla sa nachádzala vo vile De Larte. Na mieste, kde sa to pred pár rokmi začalo! Práve tu vznikla myšlienka pomsty, tu sa to všetko zosnovalo ženou jej vlastného otca. Norah De Larte! Odvtedy už nebolo cesty späť, lebo aj keby sa všetci z rodiny chceli vrátiť do pokojných čias, nedalo sa.
A teraz mladá neskúsená dedička sedí oproti Giussepemu ako na ihlách a snaží sa mu pomôcť, no nemá potuchy ako.
Postarší pán, odetý iba do károvaného domáceho úboru, mal na sebe vestu, ktorá neslúžila na ohriatie jeho kostí, ale na zlovestný počin.
Leyla si najprv uvedomila, že ju strach takmer ochromil. Pravda! Pyrotechnike nerozumela a preto iba sledovala časovač na hrudi starého otca, ktorý neúprosne odpočítaval čas. Necelých päť minút, presnejšie - štyri minúty päťdesiatpäť sekúnd, tam svietilo. A potom, čo potom, keď dosvieti?! Takže čím viac sa sekundy míňali, tým viac sa v jej očiach objavoval intenzívnejší des.
Starý chlap videl tú ohromnú paniku. Dokonale sa odzrkadľovala nielen v jej sivastom pohľade, vyblednutej pokožke, ale aj na jej celom tele. Triasla sa mladá krásna žena a tŕpla. Ale triasol sa aj on a chvel zároveň.
Nuž, akosi sa musela pozbierať. Vzala ho za obe dlane a pritisla ich o svoje, vraviac kŕčovito: ,,Potrebujeme tu nálož zneškodniť, starý otec."
On samozrejme prikývol a tak sa Leyla porozhliadla po jeho spálni. Blúdila ňou a hľadala niečo ostré. Všeličo. I keď sprv mala v hlave iba čierne prázdno, lebo totálne sa jej vypla racionalita, potom sa predýchavaním pozbierala.
Ale ako. Vrátila pozornosť k časovači. Dotknem sa toho a čo ak...Zháčila sa. Stiahlo sa jej hrdlo pre predstavu, že by urobila nejakú chybu a vtedy by stratila nielen osobu nachádzajúcu sa pred ňou, ale aj svoj vlastný život.
,,Neboj sa. Určite prídem na to, čo robiť, len mi daj čas." Čas, ktorý nemáme. Skúsila odkryť plastový kryt, pod ktorým sa nachádzali tenučké drôtiky v rôznych farbách.
Fúú. Tre-treba ich prestrihnúť? Pýtala sa samej seba a chytala ju ešte väčšia panika. No to sa už k nej zo zadu dostal hlučný úder. Niečo narazilo na dvere.Buď je to Matteo, alebo...Pritúlila k sebe Giussepeho, no po chvíli pocítila teplé a náruživé objatie. ,,Ste obaja v poriadku?" začula.
Obzerajúc sa poza rameno neveriacky pootvorila ústa.
,,Sergio?!" zaplakala a skrúšene ukazovala na nálož bomby, ,,pozri sa, len sa pozri, čo teraz? Ja som s tým nevedela čo robiť? Potrebujeme tie drôty prestrihnúť?" Sergio ešte objal i starého otca, všimajúc si čas - tri a pól minúty.
,,Potrebujeme nožničky, mali by byť na chodbe v kúpeľni," zhŕkla opäť. Narovnávajúc sa, počkala milisekundu na pokyn od manžela. ,,Áno, potrebujeme," prikývol jej, ,,rýchlo po nich bež, ak vieš, kde sú."
