Kráska a zviera

Láska je láska.

,,Priebeh skutočnej lásky nikdy nie je hladký." — William Shakespeare

~~~

Skončila sa veľká láska obavami z budúcnosti?

Zo strachu sa dajú urobiť nepremyslené kroky, ktoré človeku viac ublížia, než pomôžu. Nuž, Sergio sa rozhodol. Desivé myšlienky ho k tomu dotlačili. Svoju odvahu stratil v sekunde, ako mu jeho manželka oznámila, že je v druhom stave. A teraz? Teraz sa sám a opustený utápa v hlbokom žiali.
Hrozný pohľad na mladého chlapa. Uveril v čosi nepravdivé. Vraj pri tvrdom alkohole sa dá zabudnúť. Kto by to už nepočul, však? Len či to pravdou aj je?!
V stave tej najväčšej opitosti, sa človeku môže stať všeličo. Od nekontrolovaného správania, až po neporiadne zaostalý zjav. Predstaviť si to môže každý jedinec rôzne. Niekto pomysli ihneď na chlapa rozvaleného na zemi, s fľašou buď v ruke, alebo vedľa neho. Možno ešte k tomu mrmlajúceho čosi nezrozumiteľné a s dokonale neprítomným výrazom, smerujúcim do čierneho prázdna. Mohli by sme si práve takto predstaviť Sergia? Nielenže mohli. On vyzeral presne rovnako.  Plus rozhádzané vlasy, plačlivá tvár a začervenaný nos, ten zničujúci efekt dotváral.

Dokáže snáď zabudnúť na lásku, na svoju ženu, na svoje dieťa? Dilema. Možno ak si dá ešte ďalšiu fľašu, ale to by zabudol asi aj na to, kde býva.

Ibaže, čo nepekné vytriezvenie, kedy predošlý zlý stav, vystrieda ešte horší?  Nebude inej pomoci, len si opäť naliať, aby necítil prázdnotu a ničotu na hrudi, akú vtedy cítil.

Umrel zas.

Izba, kedysi naplnená šťastnejšími chvíľami manželov, stratila to pôsobenie, akonáhle z nej odišla osoba, ktorá deň čo deň a noc čo noc, ležala vedľa mafiánskeho zvieraťa. Sedel rozvalený, nie na posteli, ale na zemi a pozeral sa na ten tehotenský test, ktorý Leyla nechala na stolíku. So slzami v očiach si hovoril, že to bolo to najlepšie čo mohol urobiť.

A potom sa to stalo, myšlienky sa mu vlúdili do hlavy. Odporné a ubíjajúce myšlienky: Si vrah, narodil si sa, ako vrah a aj zomrieš, ako vrah,  neušetril si ani svoj vlastný plod. Neušetríš preto nikoho, kto ti príde pod ruky. Už nikdy nebude ten Sergio, s ktorým si žila.

Zazrel na spoločnú fotku, visiacu na stene, keď sa prihovoril v mysli k zvečnenej kráse svojej manželky. Napil sa z alkoholu a narovnal tvár, aby sa díval na jej oči. Šťastné oči. Dobre pamätal na to, aký jas mali v sebe, keď mu oznámili tú novú správu.
Preklínam sa, či to nestačí mojej zatratenej duši? Či to nestačí? Čo ešte viac!!! Hodil fľašu do steny. Rozbila sa na márne kúsky a alkohol sfarbený do jantárova, sa rozlial po drevenej kvalitnej podlahe.

Dovnútra vošiel jeho vlastný otec Carlo.
Porozhliadol sa okolo seba a potom našiel svojho syna sedieť na zemi v zúboženom stave. Takého ho ešte nikdy predtým nevidel. Na dne a opitého.
Prešiel sa k nemu a najprv zazeral a čakal, či sa k nemu ozve, ale ako stále, jeho syn sa nemal k reči. S ním sa nerozprával o citlivých témach, s ním sa zhováral len o boji, zbraniach, vraždách a únosoch. Mal mu snáď povedať o dieťati? O malom stvorení, ktoré poslal na smrť?
,,Čo sa deje Sergio?" Naklonil sa k nemu, po tom, keď si všimol úlomky fľaše a podal mu servítku, aby si pretrel zaslzené oči. Sergio servítku nechal padnúť na zem, utrel sa do rukáva svojej čiernej košele. Hnev z neho sršal, preto Carlo pochopil, že potrebuje slovo otca, len nevedel čo sa udialo.
,,Hovor, aký máš dôvod sa takto opustiť a prečo tu nie je tvoja manželka?"  Hneď sa dovtípil.

Jeho syn si povzdychol a skrčil tvrdo obočie, nevediac ako odpovedať: ,,Chceš vedieť pravdu Carlo?" Stiahlo sa mu hrdlo, preto mu tú pravdu nevyzradil, i keď ju mal naozaj na jazyku, nepovedal ani slovko.
Ten si k nemu sadol a zvedavo čakal na každé pohnutie jeho úst. Áno, on si kvôli svojmu synovi sadol na zem, pričom to nikdy predtým pre nikoho neurobil, ibaže pravého dôvodu sa nedočkal.
,,Vyzeráš, že ťa tá pravda dostala viac, ako všetky guľky, ktoré do teba kedy vystrieľali." Spôsoby mafiána avšak nikdy nezaprel.