Kráska a zviera

Chuť nenávidieť a chuť na čistú lásku.

,,Vôňa tela nás pozýva na hostinu lásky, nie jeho krása." — Asklépiadés z Eritreje

~~~

Nežnejšia polovička si nemala kam ľahnúť, preto sa položila na kraj postele, kde aj neskôr zaspala. Tehotenská únava ňou  poriadne zamávala a tak spala ešte tuhšie, než jej neoblomný manžel. Ten sa zobudil a ničomu nechápal. Vôbec si nepamätal včerajšok, najmä presun z Carloveho sídla. V hlave mu poriadne dunelo, hučalo a v ušiach pískalo. Uvedomil si, že to prehnal.
Záblesky spomienok mu pomaly prinášali matné indície. ,,Pil som...s Carlom," prehrabal si vlasy, ,,lenže, ako som sa sem dostal?" Odfúkol si a obzrel sa navôkol: „Som v jej spálni?" Posadil sa a zahliadol ženu svojho života a v tom rannom rozpoložení zhodnotil, že musí rýchlo odísť. Vlastne, presnejšie - utiecť, zmiznúť, stratiť sa, dostať sa preč z jej dohľadu.

Sergio sa obrazne fackal.

Ale...

Pokojný a mierumilovný spánok stále ovládal nežnú krásku, preto mal mafiánsky syn pred plánovaným útekom, trochu času obdivovať jej anjelsky, priam nadpozemský zjav. Očami ju pohladil po jemnej narúžovelej pokožke na lícach, klesol k perám a predstavil si ich božskú chuť a neodolal túžbe, ktorá sa prehnala jeho zmäteným srdcom. Vystrel končatinu po tom, čo sa zohol a bez rozmyslu sa jej dotkol. Bruška prstov ukojila vláčna a mäkučká pokožka, z nich prešlo uspokojenie až do toho orgánu, ktoré len pre ňu bilo, do srdca samého nástupcu trónu ríše podsvetia.
Teraz už chcel vstať a ticho zmiznúť, akoby sa neudialo v tú noc nič, akoby bol ozaj tieňom, no ona sa pomrvila a odhalila ešte stále štíhle bruško. Sergiov pohľad k nemu hneď spadol. Obrovský tlak na hrudi a pocit zvierajúceho hrdla mu nedovolil pohnúť sa. Výčitky svedomia sa ozvali dosť hlasno.
Túto ženu milujem nadovšetko, ale keď sa zobudí, odoženie ma od seba a povie mi, že ma už nikdy nechce vidieť. Zaslúžim si to. Na čo čakáš, odíď. Je to to najlepšie, čo môžeš urobiť, stratiť sa. Vravel si.

Kým sa jeho hlava snažila presvedčiť srdce, aby zbytočne nestrácalo čas a využilo možnosť úteku, telo si s ním robilo čo chcelo. Podvedome sa dotkol miesta, kam sa pozeral, mysliac si, že Leyla nevníma, zamrmlal: ,,Nebola iná možnosť, iba ťa týmto spôsobom ochrániť...," hladil ju, zazerajúc na jej viečka, chcel sa presvedčiť, či ešte stále spí a dodal, ,,nič nechápeš, si veľmi naivná, vôbec nepoznáš môj svet, v ňom sa neušetrí nik, dokonca ani deti."

,,A preto si to urobil radšej ty?" Leyla si stiahla top nadol a prikryla ním bruško a hneď sa dala do sedu.
Hodila na neho uštipačný pohľad a založila horné končatiny ponad prsia. Zjavne nespala. Klamlivo vyzerala. Anjel sa prebudil a nedal sa obmäkčiť samoospravedlňujúcimi slovami.

Po zobudení obidvaja vyzerali všelijako. Strapaté a neposlušné vlasy pristali obidvom, i keď na druhej strane, Sergio pôsobil dosť utrápene. Jeho oči neboli šťastné a šťastné neboli ani sivasté okále ženy, ktorú miloval nadovšetko.

Neodpovedal jej, chcel len vstať a odísť. Predstavil si to takto jednoducho, lenže do Leyly vošiel nepredstaviteľný hnev.
Čo to ma znamenať? Vyslovila v duchu a nahlas mu poslala samé spýtavé otázky: ,,Prečo si potom prišiel, keď takto utekáš? Stal si sa azda zbabelcom?!"

Sergio začul slovo zbabelec! Ja a zbabelec?! Otočil sa k nej a vyslovil: ,,Raz ma určite pochopíš, toto nemá nič spoločné so zbabelstvom." Zachytil jej pri tom presviedčaní voľne spustenú ruku. Iskra preskočila a teplo ich vzájomného dotyku spôsobilo, že si pozreli na dlane a potom na seba. Úprimnosť vyvierajúca z neuhasiteľnej lásky poslala signál jeden druhému v pravý čas.

Predsa sa ten starý známy cit pokúsil zachrániť vzťah, ktorý sa na chvíľku zapotácal.

,,Sergio, ja som to dieťa veľmi chcela," priznala sa mu so slzou na krajíčku.
,,Prišlo v nevhodnú chvíľu."
,,Kedy by bola podľa teba vhodná chvíľa? Veď si povedal, že nikdy!"
Sama si odpovedala a potvrdil to aj on.
,,Správne, nikdy, pochop, že nechcem deti."
,,Len preto, že sa bojíš?!"
,,Áno, bojím sa! Bojím sa, prečo ma nechápeš! Starý otec takmer zomrel...Leyla ty si myslíš, že poslednýkrát Bernardi zaútočil na Elsynej svadbe? Ak áno, mýliš sa!"
Leyla sa vyočila, pričom jej očné viečka začali od nervozity mimovoľne tikať: ,,Čo to hovoríš?" Zháčila sa, prešla prstami po čele a panicky potriasla hlavou. ,,Vrav, stalo sa odvtedy niečo viac?"
,,Stalo, ale o tom nemusíš vedieť," odpovedal jej mierne, vnímajúc jej jasne badateľný strach, preto sa zdržal pred ďalším vysvetľovaním.
,,Sergio?!!!" vošla si frustrovane do vlasov a rýchlo vstala z postele, pričom on ostal sedieť, preto prešla k nemu, zohla sa nad ním, ale on ju prirodzene chytil za boky a povedal: ,,Dievča, vravím ti..."
,,Nie, Sergio, priznaj sa mi, spravil ti niečo? Si v poriadku?" Hľadala na ňom modriny, krvácajúce rany, nové jazvy, proste čokoľvek, čo by vykazovalo známky ublíženia na zdraví. Lenže nič nenašla. Úzkosť opadla, no vedomie, že nevidí nič na jeho tele neznamenalo, že sa mu nemohlo stať čosi iné.
Nefalšované obavy o vlastného muža spôsobili, že jeho srdce zmäklo.
Úplne. Lebo pomyslel, že sa Leyla bude pýtať na starého otca, na rodinu, ale ona sa zaujímala o neho.