Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
,,Nemusíš sa báť Leyla, môžeš výjsť, pozri sa, máme tu aj média." Norah vystrela ruku k neveste, aby jej pomohla, no mladá kráska odmietla, keďže jej nedôverovala a podala dlaň Gracianovi. Mladý dobrosrdečný muž sa na ňu zľahka pousmial a povzbudil slovami: ,,Buď silná, som ti nablízku." Ona na to prikývla a prešla k svojej ryšavej sestre. Hneď vedľa nej už postával Nicolo, ktorý sa vyjadril: ,,Leyla, je mi to ľúto." I keď dobre vedel, že sa Sergio zdržiava v ústraní, hral divadlo a dobre mu to šlo.
Herec!
,,Ďakujem," odvetila mu a smerovala k hrobu, nasadzujúc si po ceste tmavé okuliare. Čiernou saténovou šatkou si ovinula hlavu a kládla krok za krokom, pričom pri každom z nich, mala pocit, že sa rozkričí na plne raty, aby tí ľudia, média a novinári zmizli. Zamýšľala sa nad tým, akí sú pokryteckí: Oni ho predsa nepoznali, vôbec nevedeli aký je a čo má v srdci. Niektorí ho pravdepodobne nenávideli a niektorí sa z jeho smrti možno aj radujú.
Prezerala si dav ľudí, ktorí jej zdravili a vyjadrovali ľútosť, až jej prišlo neuveriteľné, že sa to naozaj deje a že sa už nachádza na smútočnom mieste, kde zem pohlcuje každého mŕtveho. Stravuje ich nenásytne a jej hlad a smäd nik uhasí, nikdy jej nie je dosť, preto stále prijíma nových a nových.
Ozvena by bola tichšia, než údery srdca mladej krásky, keď zastala priamo pred náhrobnom kameňom, na ktorom bolo vyryté celé meno Sergia, jeho dátum narodenia a dátum úmrtia. ,,Ach." Trasúcim ústami sa hlboko rozplakala a sklonila zúfalo hlavu. Už ho nikdy neuvidím, nikdy sa na mňa nepozrie, neusmeje. Privrela viečka, aby zaspomínala na dokonalo šťastné chvíle a keď ich pootvorila, stratili sa a zas ten šum hlasov a ani malý moment ticha, ktorý tak veľmi potrebovala. Tužila po obyčajnej samote! Napriek tomu, že tam boli jej blízki a verejne známi ľudia, nepomáhali jej zmierniť tú ohromnú bolesť, ktorá zvierala jej vnútro.
Musela sa priznať sestre, vopchala pravicu medzi jej lakeť a pás a pritiahla o malý kúsok k sebe: ,,Elsa, veľmi by som si priala, aby všetci títo ľudia, ktorí ho ani nemali radi, odišli a ja by som s ním zostala sama." ,,Nesmieš zlatko, aspoň nie dnes. Sú tu práve preto, aby si bola v bezpečí. Predsa vieš, čo hovoril starý otec a Norah." Prikývla trpko: ,,Viem, rozum stále panuje nad mojím zdrveným srdcom, áno, viem...neboj sa. Kvôli svojmu dieťaťu strpím túto neúprimnú spoločnosť." Náš potomok vo mne žije a je jediným plodom našej lásky. Bude mi ho pripomínať celý život. Ochránim ho, lebo viem, že jeho otec sa obetoval aj pre neho. Vravela si ešte v srdci.
Elsa sa po jej slovách upokojila a ďalej k nej nakláňala ucho.
,,Pre mňa Sergio nezomrel, mám taký pocit, akoby tam, v tej čiernej zemi, bol pochovaný ktosi iný a on je niekde medzi nami a sleduje ma." Papierovú vreckovku, ponuknutú sestrou, vzala a utrela si slzy.
,,Chápem, i keď naši blízki zomierajú, v našich srdciach žijú stále."
Leyla sa odmlčala, keďže videla, že Elsa zmýšľa inak, kým jej srdce našepkávalo, že možno nastane zázrak. Ale potom sa jej pred očami mihol obraz prsteňa, ktorý jej muž mal na prste, keď sa stal bossom všetkých bossov!
