Kráska a zviera

Blesk z jasného neba

,,Pravda je taká, že každý ti raz ublíži. Musíš proste nájsť ľudí, pre ktorých sa oplatí trpieť." —  Bob Marley

~~~

Priznaním na seba Norah priviedla konečný rozsudok.
Sergio ju už viac nedokázal tolerovať.
Vzal ju za lakeť, čím jej drvil kosti a postavil na nohy. Neúprosne ju ťahal z izby, v ktorej sa usadila len na pár dní, dolu schodmi, rovno cez celú halu Carlovho sídla, priamo z predsiene, cez vchodové dvere, do veľkej predzáhrady a von za veľkú bránu! Rýchlo sa to udialo, nikto nestačil pochopiť, kvôli čomu sa odohrala tá desivo vyzerajúca scéna. Najmä Carlo nie.

Vtedy ju pustil a hrmivo zareval: ,,Nie som už viac tvojím synom!!!"

Norah padla na kolená. Koniec jej samej nadišiel.

I keď prosiac zaplakala, aby jej odpustil a šancu dal, odpustenie a ľútosť sa vzdialili od tejto ženy na vzdialenosť tisícov svetelných rokov. Srdce jej syna sa uzavrelo a kľúč bol hodený do hlbokej priepasti.

Bosú, bez primeraného oblečenia, bez peňazí, bez osobných dokladov a bez opätovného pozretia na ňu, ju nechal tam.
Na zemi, mimo pozemku svojho otca. Ráznymi krokmi sa vrátil naspäť dovnútra, pričom hneď, ako prešiel okolo prvého muža, rozkazovačne nadvihol ukazovák a skríkol s pohľadom ubiehajúcim k druhému chlapovi: ,,Ak čo i len pomyslíte na to, že by ste jej nejako pomohli sa dostať dnu, ste obaja mrtví! Obaja!"

Odvetili iba nemým prikývnutím, čo samozrejme čakal a tak sa rútil späť do vily. Zo zadu, z tej tmavej tmy, sa šíril neúnavný ženský plač. Pripadal si, že sa z toho asi zblázni, lebo sa nemohol sústrediť na jedinú normálnu myšlienku. Racionalita sa v tom momente vytratila.

,,On je asi ten najkrutejší capo zo všetkých, ktorých som poznal. Neušetril ani svoju matku." Potajomky šepkali medzi sebou strážnici pozemku Carloveho sídla, keď sa Sergio konečne stratil z ich dohľadu.

A hneď na to začuli preohromný krik, ktorý mladý boss venoval svojmu vlastnému otcovi.

Silou mocou mu prikazoval, aby ani náhodou nerobí kroky, o ktorých nebude vedieť a ak sa to stane, nech si ho neželá.
,,Nie si mi nikým, ak sa jej zastaneš a vezmeš ju naspäť!"

Nechcem ju už nikdy vidieť.  Nechcem. Nikdy v živote. Dunelo mu v hlave.

Chlapovi, ktorý stal zas pri hlavných  dverách prikázal, aby mu hlásil podrobnosti o mužoch zvonku. ,,Kto neposlúchne, okamžite dostane strelu do hlavy. Bez varovania!
Ak to urobíš zas ty, si mŕtvy v prvej mizernej sekunde!"

Každý vo vile bol ticho, takže si ich šéf bol celkom istý tým, že sa ani jeden z nich o nič nepokúsi.

On sám sa ale musel nejak upokojiť, lenže nešlo to tak hravo. Nikdy to takto nešlo. Dostal sa do svojej prázdnej spálne. Tam sa nachádzalo tiež len kruté ticho, len on sám a ticho...

V kúpeľni dramaticky rozkopol dvere a náhle sa chytil oboma rukami za hlavu.

,,Všetko iba pre teba! Opustil som Leylu a moje dieťa. Zriekol som sa ich." Obviňovanie samého seba ho mučilo. Ono sa zas nezľutovalo nad ním.

Bolo mu tak veľmi zle, že sa sklonil nad toaletou a začal vracať. Duša Sergia to nezvládala. Ale aj tak cítil, preto sa postavil čelom oproti stene a udieral ním priamo do nej.
Raz, dva raz, tri raz... Krv sa mu hneď po tomto raze spustila a stekala nadol. Psychicky spadol na dno. Zosypal sa ako obyčajný domček z kariet.
,,Sergio!" zvolal Carlo, keďže začul údery mierené do steny, lapil ho rýchlo za obe ramená, aby ho odtiahol.
Reflex to bol, mafiánske zviera nadvihlo päsť a chýbalo málo, aby tá prichystaná rana, pristala na tvári jeho otca. Keď si všimol jeho vysokú postavu, odetú do sivastého obleku, končatinu porazene zložil nadol, púšťajúc z očí horké slzy: ,,Nenávidím ju! Ty ani nevieš, ako veľmi ju nenávidím!" Oprel sa chrbtom o chladnú  kúpeľnovú dlažbu, kým Carlo čakal, čo doloží.
,,Ako ma mohla žena, ako ona porodiť!? Veď je to ten najhorší človek, ktorého som poznal v mojom prekliatom živote. Nenávidím ju. Nenávidím seba pre ňu samu a nenávidím aj teba preto, že si bol schopný žiť s takouto osobou."
Triaslo sa mu telo, ruky a triasli sa mu ústa a triasol sa mu hlas.