Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~~~
Rozum a pravda spočinú vždy skôr na dne myslenia a mlčania, než na povrchu rozprávania." — Josef Čapek
~~~
Leyla nevydržala ten obrovský tlak na hrudi, bol neúnosný, ťažký ako balvan, ako skala, ako jedna celá planéta a možno, ako aj celý vesmír! Tak sa cítila vtedy, zničene a na pokraji síl, ale kto jej dokázal plne porozumieť? Tak to už vo svete býva, o bolesti druhého tušíme iba málo, nevieme toho druhého plne pochopiť, naše predstavy sú nám na nič, dokým tú krutú Pani, sami nepocítime. Každý z nás je iný a prežíva bolesť celkom rôzne. Jeden kričí, druhý plače a tretí zas mlčí.
Leyla bola človekom, ktorý mal potrebu všetok žiaľ vypustiť z duše von.
Výkrik Leyly bol taký hlasný, že ho bolo počuť na celú ulicu. Dostalo sa to aj do uší Mattea, ktorý ju cielene sledoval už pár dní. Zatiaľ nič netušiacej mladej žene o skutku Bernardiho, sa v srdci bolesť usadila. Nestačil jeden výkrik, ani dva výkriky, či ďalšie a ďalšie, nestačila by ani hromada! Leyla ponaháňa smútkom, ale aj nenávisťou, sa snažila zistiť, aký zloduch to jej matke urobil. Jediný človek, na ktorého si Leylina myseľ vedela spomenúť bol On. Syn mafiánskeho bossa.
Kto je predsa taký zručný? Kto by mohol cítiť väčšiu nenávisť? Urobil by to? Nie! Veď ma už koľkokrát zachránil. Snáď by si nečakala, žeby sa zriekol pomsty iba kvôli tebe Leyla. Raz ho obviňovala a druhý raz bránila. Srdce a hlava sa bili navzájom, ale v kútiku duše túžila po tom, aby to nebola pravda. Hrôza sa stupňovala pri pomyslení na to, že jej matka svoje posledné minuty prežila práve takýmto spôsobom. Mohla ešte žiť, avšak bolo jasné, že jej život ukončil ktosi chladnokrvný a bez štipky zľutovania sa. Nielen ona, ale najmä polícia zisťovala, koho by mohla mať Celia za nepriateľa. Išli na to samozrejme vylučovacou metódou a preto sa pýtali najprv rodiny, príbuzných, známych, okoloidúcich. Leylu tiež vypočuli. Jedna spomedzi tisíc otázok znela: ,,Mala, respektíve, mohla mať nejakých nepriateľov?"
Rozumne položená otázka si vyžiadala najprv mĺkvu odpoveď v Leyline hlave, ktorá si uvedomila dôležitú skutočnosť a začala sa pohrávať s myšlienkou, že jedinými nepriateľmi sú hneď dve osoby! Norah a Sergio! Jazyk však vyriekol meno iba jednej. Keď to vyslovila, sama sa vyhrešila, že zatajila tú druhu osobu: ,,Norah De Larte, iba ona prichádza do úvahy. Moja matka sa pomstila za svojho syna tým, že vzala život jej synovi..."
,,Ďakujeme vám slečna, všetky možnosti preskúmame a budeme vás informovať hneď, keď zistíme niečo nové!" vyriekol naučenú poznámku policajt, ktorý prípad riešil, no nie štátu a ľuďom bol verným, naopak, samému bossovi podsvetia sa spytoval a donášal informácie, preto Carlo o podozrení Leyly vedel prvý.
Elsa sa v ten večer vracala z ďalšieho romantického stretnutia, ktoré mala s priateľom Graciom. Konečne sa cítila dobre a šťastne, konečne prestala pociťovať úzkosť, no, keď sa dozvedela o svojej matke, úplne sa zložila. Obe sestry bil život bez prestávky a kruto, nezaslúžila si to avšak ani jedna z nich!
