Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
,,Prvou starosťou človeka by nemalo byť šťastie, ale to, aby bol toho šťastia hodný." — Immanuel Kant
~~~
Dobrá správa a ňou spôsobená radosť rozhodli. Ak by ich nebolo, neodišli by a nestalo by sa to, o čom tušilo mafiánske zviera, že sa stane. Udrieť jedným úderom Matteovi nestačilo. Musel svoju prácu predsa dokončiť a to hneď. Rýchlejšie sa už ani nedalo. Najal ľudí, aby sa dostali do nemocnice. V prestrojení za zdravotníkov sa tam mohli prikradnúť bez väčších podozrení.
Keď sa rozchýrilo, že je starý Giussepe z najhoršieho von, jeho rodinný príslušníci sa pobrali domov. Vydýchnutie si však prinieslo úľavu iba im. Tým naivným. Správne, naivným pre zdanlivý kúsok šťastia.
Po dobrej správe sa môže radovať. Strašne krutý svet to je, keď sa ľudia tešia z omrviniek, namiesto toho, aby ich celý život oplýval šťastím neprestajným. Toť život a život prináša ďalšie a ďalšie nepriaznivé situácie.
Sergio nikam nešiel, namiesto toho, aby svoju manželku odviezol domov, ju poslal so svojou sestrou a švagrom. Tí sa o ňu postarali, i keď nástojila, nič jej to nedalo. V nemocnici nemohli zostať všetci, na to mal právo iba jeden človek a po dohode s Federricom, tým človekom bol Sergio. Nadol zostúpil iba z jediného dôvodu. Vziať si zo svojho auta nabitú zbraň. Nenechal nič na náhodu.
Ak sa bude musieť strieľať, bude. Rozhodol sa, že nič ho nezastaví, ani hrozba väzenia, či priameho odstránenia. Privolával tým ďalší problém? Nie, jednoducho len poznal pravidlá odplaty, preto plánoval ochrániť nevládneho starého otca. Rozmýšľal dopredu, možno príliš, ale nikdy nie zbytočne.
Stalo sa to nad ránom, keď už po chodbe neprešla ani doslova otravná mucha. Niežeby sa tam zdržiavali tie zbytočné stvorenia, ale obrazne povedané, nikto ani nemukol. Každý na oddelení, kde previezli Giussepeho už spal. Sergio sedel v tmavom tieni na stoličke a premýšľal, či sa naozaj stane to, čo očakával. Veď on by svoju prácu dotiahol do konca. Prečo oni čakajú?
Obzeral si svoje kvalitné hodinky a potom zahliadol na Giussepeho. Hovoril si: Nech sa radšej mýlim, nech môj vnútorný hlas preháňa. Ale potom si uvedomil, že radšej tak, ako sa neskôr dozvedieť, že mu jeho starého otca zavraždili.
Dvere sa pootvorili a dovnútra vošiel lekár, čo si získalo jeho pozornosť. Ibaže... Nepasovalo mu to. Prečo o takomto čase? Skoro ráno? Zamýšľalsa. Veď sa už povedalo, že je z najhoršieho von. Vstal a podišiel k nemu, nepáčila sa mu ani jeho tvár. Podľa neho nevyzeral ako doktor. Bol cudzinec. Ten človek kontroloval papiere a potom prístroje a chystal sa mu podať nejakú látku v injekčnej striekačke.
Čo to robí?
Mafiánske zviera nastavilo vysoko zbraň. ,,Skús sa ho dotknúť a nežiješ." Ovládlo svoj hlas, aby nespôsobilo väčší rozruch, preto to vyslovilo ticho, ale spôsobom, aby lekárovi mráz prešiel po chrbte, pričom dodalo kladúc krok bližšie k nemu, ,,otoč sa, pomaly." ,,Pane?" zajakal sa zdravotník. Človek ten ničomu nerozumel.
