Kráska a zviera

Anchel

,,Prvým šťastím dieťaťa je, že je milované." —  Giovanni Bosco

~~~

Bolo príjemné dopoludnie. Carlo sa v tom čase nachádzal na priestrannej terase druhého poschodia a zľahka sa pritom opieral o dverený rám zábradlia. Vsával čerstvý svieži vzduch do svojich nozdier.

Kým sa zo začiatku pri rozhovore so svojím mužom díval raz do diaľky a raz na pracujúcich zamestnancov, pri konci ho už nezaujímalo, čo sa deje na jeho pozemku a ani mimo neho.

,,Syn, je to syn!" zvýskol buracajúc na plné ústa a nadvihol končatinu ako pri nejakej výhre, keď mu Nicolo oznámil, že práve ráno Leyla porodila.

Zažiaril šťastím a spokojnosťou.

Euforicky sa otočil a cez terasové dvojdvere vošiel na chodbu vedúcu k jednotlivým spálňam. Trochu zvoľnil krok, keď prehodnocoval: ,,Čo si môžeme viac priať! Všetko tentoraz ide ako po masle. Nielen naše obchody, plány, ale aj rodinné záležitosti."
Zazrel pri tom na seba do obrovského zrkadla a uhladil si mierne vlnité vlasy smerom dozadu, na ktorých sa podpísalo, že má dávno po päťdesiatpätke. Lenže napriek veku, vyzeral celkom obstojne a charizmaticky. Na každú ženu, okolo ktorej prešiel, zapôsobil, preto osobne dokázal, že vek je len číslo a sivé vlasy dodávajú človeku ako on, iba viacej šarmu.

,,Gratulujem teda ešte raz. Ďalšie novinky podám neskôr," povedal nakoniec Nicolo a potom hovor zložil.

Sergio sa práve vtedy sprchoval, keď začul ako mu na dvere jeho kúpeľne niekto klope.
Pootočil malou striebornou páčkou a vypol vodu. Prehrabol si vlasy, čím ich trochu zbavil prebytočnej vody a siahol po veľkú bielu osušku.

Najprv ňou prešiel po mokrej tvári a potom po celej hlave všetkými smermi, akými sa len dalo.

Zase začul výdatné klopkanie, preto mikol podráždene pravým okom a obtočil okolo bedier uterák. Bosý prikročil na druhú stranu kúpeľne, ktorá bola veľká ako nejaká veľká izba, aby otvoril nedočkavemu Carlovi. Ten už volal hlasno: ,,Sergio, otvoríš mi konečne?!"

,,Carlo?!" Nerozumel vôbec ničomu a preto pretočil očami, ktoré mal trochu začervenané od horúcej vody.

Potiahol teda za čiernu kľučku nadol a pootvoril. Z kúpeľne vyšla teplá hustá para, zmiešaná s prenikavou vôňou po mužskom šampóne a sprchovacom géle.
Utierajúc si kvapky vody z čela si
všimol natešeného otca, ktorý ostal stáť na prahu. Ten sa naširoko zasmial a keď nastavil obe ruky a hneď ho objal, Sergio sa ešte viac čudoval a poriadne nadvihol obočie. Po tvári mu stiekli ďalšie kvapky vody a červeň v lícach vravela, ako sa mu poriadne rozprúdil krvný obeh.

Keď ho Carlo prekvapivo chytil za čerstvo upravený porast na brade, neubránil sa poznámke: ,,Musí to byť ozaj veľké. Buď Bernardi zomrel, získal si miliónový obchod, alebo..."

,,Nie, Sergio," vzal ho opäť za ramená, nevšímajú si čo povedal, aby ho zas tuho a chlapsky objal, ,,gratulujem ti syn môj, narodil sa ti potomok, krv z tvojej krvi. Ďalší veľký muž rodiny Rizzo!" Teatrálne zdôraznil každé jedno jediné slovo a čakal.

Už? Mafianskému zvieraťu ihneď zmäkol pohľad. Jeho zelenohnedé oči získali zdravý jas, lebo sa v nich objavili skutočné iskričky šťastia. Keď sa mu pery prirodzene ponatiahli, jeho otec sa usmieval ešte viac.
,,Syn? Mám syna...syna," nadšene sa pousmial a za každým, keď pomyslel na slovo , syn 'a vyslovil ho, si predstavil úplne krehké a malé dieťa. Vtedy sa mu srdce náramne zachvelo a pery ťahali ešte viac do strán. Nakoniec sa k ním pridali aj malé vrásočky po bokoch očí a bol z toho hlasný smiech.