Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
~~~
,,Zmyslom života je hľadanie zmyslu života." — Drahoslav Mika
~~~
Meno Leyla Sergiovi v hlave dudnelo ako hlasný zvon, ktorý preohromne zvonil blízko jeho ušných bubienkov. Bez varovania na neho doľahol zničujúci zvuk ešte väčšmi, než dáka streľba uprostred nejakeho voľného priestoru a preto si ju v tom momente dokázal len prekvapene prezerať a krčiť viečka a obočie, čo Leyle o nič viac nepomáhalo, desil ju, lebo nevedela z jeho mrazivej tváre nič konkrétne vyčítať.
Sergio v návale rozporuplných emócii vybehol von. V izbe, v ktorej sa nachádzali, ostala iba jej majiteľka a ustráchané mladé dievča, ktoré objímalo svoju sestru, lebo bolo šťastné, že ju vidí bez ujmy na zdraví. Kým Elsa a Leyla sa navzájom utešovali, on bol ako delo! Rútil sa dole po schodoch, cez veľké vchodové dvere, rovno do svojho luxusného čierneho auta, v ktorom šliapol na plyn a smeroval domov, do veľkého sídla De Larte. Jediný cieľ sa mu preháňal hlavou! Ale počas toho, ako šoféroval, volal svojmu otcovi Carlovi, veď to on hral špinavú hru!
Figúrky na šachovnici neposúval sám, musel mať predsa spoluhráča! Norah!
O jedno mu išlo. Chcel, aby mu jeho otec potvrdil mená žien, ktoré mali už podľa plánu, v tomto čase prestať dýchať a byť medzi živými, avšak ešte väčšmi ho zaujimalo, koho bola tá objednávka!
Carlo vôbec nechápal dôvod, prečo Sergio prvýkrát nesplnil svoju prácu. ,,Neuposlúchol si!" zavrčal Carlo peniac na syna cez telefón.
,,Mal si mi to povedať! Klamal si mi! Jediné, čo neznášam, sú klamstvá! Ty vieš, že mi moja matka klamala skoro celý život, preto som chcel vyskúšať akým otcom budeš ty!" Sergio sa nedal zastrašiť veľkým mafiánskym bossom. Jeho nezaujímalo nič iné, v tom hneve vyjadril vlastne iba to, prečo sa dostal pod krídla svojho otca. ,,Ja ti nemám čo vysvetľovať!!!" ,,Nie? Dobre teda, s tebou si to vybavím aj tak neskôr!!!" Zložil náhle, hovor mal slúžiť iba na podráždenie osoby, ktorej volal. ,,Sergio!" kypel Carlo, keď jeho syn svojvoľne prerušil ich spojenie.
Nezaoberať sa ním ďalej síce Sergiovi nedalo, avšak nič priame od neho nedostal. Vedel, že hlavným iniciátorom bol ktosi iný a ten niekto iný, bol jemu veľmi blízky človek. Neprešlo ani desať minúť a už jeho auto parkovalo pri veľkej vile rodiny De Larte. Vošiel rýchlo, prirýchlo, dokonca ani nijaké dvere za sebou nezatváral, smeroval za tým človekom! Áno, za svojom matkou! Spôsobom akoby mu v žilách krv vrela, akoby ho pálila po celom tele, akoby v ňom nenechala kúsoček kľudu a triezveho konania. Rovno do jej izby, tam sa jeho nohy našli a ukončili bezhlavý nájazd.
Fedderico De Larte, odetý už v nočnej pyžame, sa nachádzal s Norach v ich spoločnej spálni. V rukách držal spisy z práce, ktoré si po nociach študoval a jeho žena sa už zaspato ozývala, že si to ma nechať na zajtra. Zvuk otvarajúcich dverí obidvoch náramne prekvapil, keď sa roztvorili dokorán, očami sliedili po čiernej postave, ktorá stala pred prahom, ale dnu nevošla. V Sergiovi sa vytvoril akýsi blok, neprekročil cez prah a na svoju matku ležiacu už na posteli, dvihajúc pravú ruku, ako nejakú zbraň zvolal: ,,Ty si to všetko zariadila za mojim chrbtom! Chcela si využiť to, že máš takého syna?!" Pozeral sa na ňu ostro a bodavo a čakal od nej vysvetlenie, pričom prepaľoval svoju matku svojími ohnivými očami skrz na skrz.
