†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

24. Pred rozhovorom

„Elyyy! Vstávaj ide sa na Rokfort!" Začula som dobre známy hlas Lucy a prebrala som sa, no hneď na to som zacítila menší prúd vody na mojom ksichte.

„Lucy ja ťa zabijem!" Vystrelila som na nohy a začala ju naháňať po izbe. Mňa nikto olievať vodou nebude!

„Aspoň tak nevrešti, keď už mi tak zdrháš," zakríkla som, ona sa po tých slovách zastavila a ja som do nej narazila v plnej rýchlosti. To urobila naschvál! To nie je fér. Potom sme obidve vybuchli do smiechu. Prvá sa začala smiať ona a ja sa od nej nakazila. Chudák Lucyna mamka. Musela zniesť dve pubertiačky v jednom dome. A k tomu aj dosť hyperaktívne.

Lucy sa šla osprchovať a ja som sa pratala najesť. Potom sme sa vymenili. Obliekla som sa do zeleného svetra a bielych džínsoch. Po x-miliónoch rokoch som si na seba nedala nič čierne. Teda až na topánky. Dlhé dvojfarebné vlasy som si len prečesala a nechala tak. Samozrejme sa preukázal môj zlozvyk si vlasy prehadzovať zo strany na stranu a tak som si ich celý čas prechadzovala.

Keď bol čas, tak sme vyrazili na stanicu King's Cross. Prešli sme stenou medzi nástupiskami deväť a desať a boli sme na nástupisku deväť a trištvrte. Stavím sa, že si nikto nedokáže predstaviť ako mi to chýbalo. Potom som zbadala Kiaru. Merlin, celé leto sme sa nevideli. Rozbehla som sa za ňou a vyobímala ju. Všetko jej musím vyrozprávať.

„Chýbala si mi Kiri," povedala som ešte v jej objatí.

„Aj ty mne." Dobehla nás Lucy a vyobímali sa aj oni dve. Po nástupisku som očami hľadala blonďavú hlavu no márne. Nastúpili sme do vlaku, našli si voľné kúpe a sadli si doň.

„Ely, tie vlasy. Pristanú ti."

„Ďakujem,” poďakovala som a zadívala sa von oknom.

„Vieš, že Draco sa stal prefektom spolu s Pansy?” začala Lucy celkom potichu.

„Pansy Parkinsonová? Jej by som takú vec osobne nedala na starosti.”

„Nie, nevedela som,” odpovedala som. „Odkiaľ to vieš?” spýtala som sa.

„Dostalo sa to ku mne. Ale neviem, kto je prefektom za ostatné fakulty,” odpovedala mi.

„Za chrabromil je Hermiona a Ron, ale za bifľomor a bystrohlav neviem,” dodala Kiara.

„Aha. Veď aj tak sa to asi dozvieme,” povedala Lucy.

„Dobre, musíte mi obidve vyrozprávať vaše prázdniny." Povedala Kiara mne aj Lucy. Začala Lucy. Predsa ich mala len šťastnejší ako ja.

Po jej dramatickom výjave z jej dovolenky v Grécku prišiel rad na mňa. Ihneď mi padol úsmev z tváre, ale povedala som jej to. Nehovorilo sa mi to ľahko. Ako v tom Francúzsku bolo fajn, ale tie narodeniny? Katastrofa.

„Viete baby, jedná vec mi stále neide do hlavy." Tie ich pohľady boli celkom komické. Za iných okolností by som sa asi začala smiať. „Prečo mi to rodičia sakra zatajili? Osobne by som bola oveľa radšej, keby mi to povedali a nedozvedela by som sa to od nejakej tetky z obchodu..”

„No, asi mali dôvod.”

„Hm.”

„Haló Elya si tu? V tomto svete?" vravela Kiara a máchala mi rukou pred ksichtom.

„Hej tu som neboj sa, neodletela som. Pýtala si sa niečo?"

„No ja nie ale Lucy hej."

„Prepáč zamyslela som sa."

„No nad čím si tak premýšľala? Mám to, nad ním, však?"

„To je jedno. O čom si trepala tie tvoje nezmysli?"