†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

68. Ministerstvo- Prvý Horcrux

Potrebovali sme získať ďalší horcrux, ktorý na našu smolu mala Umbridgeová, museli sme vniknúť na ministerstvo a nejako ho ukradnúť. A či sa nám to podarí visí vo hviezdach. Buď ano, alebo nie. To nik nevie.

Celé štyri nasledujúce týždne sme sa striedali a pod Harryho neviditeľným plášťom sme chodievali pozorovať ľudí z ministerstva. Kedy chodia do práce, kedy sa vracajú naspäť domov, ako tam prídu, ako odtiaľ odchádzajú a tak ďalej. Síce to nebolo najjednoduchšie, pretože pred domom na Grimmauldovom námestí začali postávať a asi hliadkovať ľudia v plášti a kapucňou na hlave. Očividne Smrťožrúti. 

Niekedy sa nám podarilo niekomu ukradnúť Denného proroka, aby sme vedeli, čo je vo svete nové. A takto sme sa aj dozvedeli, že Snape sa stal novým riaditeľom Rokfortu. Nikdy som toho krivonosa s mastnými vlasmi nemala v obľube, ale keď má byť riaditeľom..... no to si radšej ani nechcem prestaviť. Asi som aj rada, že tam teraz nie som. Trochu tých čo nastúpili na Rokfort ľutujem. Alebo, vlastne ani nie. Nemali tam chodiť, keď nechceli. Síce sa študovanie mágie na Rokforte stalo povinné, ale tak mali sa odsťahovať. To už môj problém nie je. No, ale to som už úplne odbočila od témy.

No... Ako by som len rozumne zhodnotila situáciu? Boli sme schovaný niekde v garáži, alebo sklade, alebo čo to bolo. Moc čistotné miesto to veru nebolo. Nepáčilo sa mi to. Bol tam prach, bordel a nahádzane veci všade na okolo. Jedným slovom opísané: FUJ. 

Momentálne sme... Čo sme to vlastne robili? Poobzerala som sa dokola, že čo sa deje. Našťastie sa nedialo nič významné. No čo? Moje myšlienky aj pri tejto kope hnoja, samovoľne zablúdili k Dracovi. Vedela som, kedy na mňa aspoň trochu myslel. Vďaka Merlinovi za ten náhrdelník, no mňa by tiež zajímalo, čo on robí, a ako sa tam v tamtej spoločnosti má. Každopádne, kým ho Merlin vie kedy uvidím, budem si musieť počkať, ako keď som čakala, keď som bola malá na Vianoce a na darčeky. Celý rok som sa tešila na ten sviatok, pretože som milovala dostávať darčeky a rozbaľovať ich, a skúmať na čo slúžia. A keď som dostala to, po čom som túžila najviac, napríklad v šiestich rokoch ružového, plyšového jednorožca, tak som bola najšťastnejšie dieťa na svete. A asi až teraz, v tomto prekliatom svete, si uvedomujem, že to celé nebolo len o tej kope darčekov, ktoré som dostávala a ktorých naozaj nebolo málo. Ale že všetky tieto sviatky ako sú Vianoce, narodeniny a tak, sú hlavne o spoločne strávených dňoch s rodinou a najbližšími. A presne ja som si tento čas nevážila. A oplatilo sa mi to. Nevravím, dostávať drahé darčeky milujem doteraz, ale jednoducho čas strávený s mamou, otcom a bratmi po hromade sa už vrátiť nedá. 

Každopádne Hermiona už asi po päťdesiaty raz hovorila náš plán. Ja osobne som ho vedela už naspamäť, ale ta Hermiona je Hermiona. Poviem to v skratke. Ukradneme identitu štyrom pracovníkom z ministerstva. Do všehodžúsu sa pridá vlas toho komu ich ukradneme a Ron, Harry, Lexi a Hermiona ho vypijú a budú z nich iný ľudia. No a čo so mnou? Odmietla som ten nechutný všehodžús vypiť a navrhla jednoducho, že na seba použijem splývacie zaklínadlo. Hodinu ho udržať dokážem. Pôjdem spolu s Harrym.  No i tak, moja indetita bude prísne zachovaná dôsledkom plášťa s kapucňou skoro v očiach takže aj keby náhodou, poznať by ma nemali. Teda dúfam.

„S nikým nehovorte, iba ak to bude absolútne nevyhnutné," rozprávala Hermiona. „skúste sa správať normálne. Robte to, čo robia ostatný. Pri trocha šťastia by sme sa mali dostať dnu. A potom," pokračovala.

„To bude ťažké," skočila jej do reči Lexi.

„Správne," prisvedčila.

„Viete, že je to totálne šialenstvo a to čo sa práve ideme pokúsiť urobiť nemusí vôbec vyjsť a keď nás chytia môžu nás rovno zavrieť, alebo nás aj zabiť," povedala som aj keď na atmosfére to moc nepridalo. Videla som ich tváre ako sa na mňa pozerali ako by som im práve povedala celučičkú pravdu o mojom nádhernom pôvode. „Uznajte, že toto je úplne šialenstvo. Veď ideme ukradnuť niečo samotnej Umbridgke. Šanca, že sa nám to podarí je malinká. No, ako vidím už to s uprimnosťou preháňam takže už mlčím."