†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

45. Potom čo sa udialo na ministerstve mágie.

Posledné, čo si pamätám bolo ako sa na mňa Voldemort pozeral a potom mám okno. Bolo to sotva päť sekúnd no aj tak mi to bolo veľmi nepríjemné. Neviem, komu by to príjemné bolo, keď sa na vás pozerá ten najhorší, najdebilnejší, najkrutejší atď čarodejník.

Prebrala som sa na ošetrovni v Rokforte. Opäť. Netušila som sa ako som sa tam ocitla ani čo sa stalo potom. Vedela som, že to vtedy nebol len zlý pocit. Nabudúce určite dám na svoju intuíciu.

Poobzerala som sa po miestnosti, či tam niekto ešte je. No bola som sama. Aké......neobyčajné. Chcela som sa trochu posadiť, no nejako mi to nešlo. K tomu ma príšerné bolela hlava. Nemohla som urobiť nič. Znova. A tak som len čakala, kedy niekto dôjde.

O pár minút ku mne zavítala madam Pomfreyová. "Už si hore." Povedala, akoby som to sama nevedela a snívalo sa mi. "Bolí ťa niečo?" Spýtala sa ma ešte.

"Áno, hlava. A je mi nanič" Odpovedala som jej. Fakt mi bolo úplne na prd.

"Na, toto vypi!" Podala mi nejaký elixír. Ovoňala som ho a poviem vám tajomstvo. Smrdel.

"Čo to je?" Spýtala som sa a na mojej tvári bola jasne videná nechuť.

"Proti bolesti hlavy. Bude ti lepšie." Odpovedala mi. No keď myslí.

"Môžem sa spýtať?" Skúsila som.

"Počúvam."

"Ako dlho som bola mimo tentoraz a kedy má pustite?" Povedala som, skôr opýtala ako človek bez štípky citu.

"Pár hodín. A pustíme ťa zajtra k večeru. Na vypi ešte toto. Životabudič." Povedala a urobila som to isté čo aj s predošlým elixírom. Chutil ešte horšie ako voňal.

"Mohli by ste mi zavolať Harryho Pottera prosím. Je to súrne." Povedala som. Musela som sa z ním trochu porozprávať. Po chvíľkovom prehovárani nakoniec súhlasila a onedlho došiel za mnou Harry. Prišiel k mojej posteli a sadol si na kraj. Vedela som čo sa ho chcem spýtať, no v ten moment som stratila slov. Spomenula som sa čo sa tam odohralo a nevedela som zrazu čo povedať.

"Je mi to strašne ľúto Harry. To so Siriusom. Mohla som niečo..." Začala som hovoriť no skočil mi do reči.

"Nemohla si nič robiť Elya." Povedal. Bolo mi to strašne ľúto. Znova nastalo chvíľkové ticho, ktoré som však neskôr prerušila.

"Môžem sa niečo opýtať Harry?" Opýtala som sa ho a on prikývol. Tak som spustila. Nebudeme strácať čas. "Čo sa dialo potom... ďalej?"

"No. Zjavil sa tam....Voldemort...keď si ťa všimol..si ťa prezrel a potom si sa zošúchla na zem. No a potom sa tam zjavil Dombledore a...."

"Nemusíš pokračovať, keď nechceš." Povedala som. Videla som to na ňom. "Len by si mi mohol povedať s kadiaľ sa mi na tvári zjavil tento škrabsnec." Ukázala som si na práve líco, kde som mala škrabanec, ktorý dosť štípal. A zasmiala som sa. Vlastne, keď sa na to tak pozrem, celá tá situácia bola smiešna. Až na to so Siriusom. Heh.

"Ani neviem Ely." Priznal sa. "Už pôjdem. Mala by si si oddýchnuť." Dodal a objala som ho.

"Harry? Myslíš, že....no...bude vojna?" Opýtala som sa ho ešte.

"Asi." Povedal jednoslovnú odpoveď.

"Je mi to naozaj ľúto Harry." Povedala som a on sa na mňa letmo usmial. Potom odišiel a ja som znova osamotnela. Zavrela som oči a nakoniec aj zaspala.

Zobudila som sa až na ďalší deň na obed. Dobrý spánok som si dopriala, veru tak. Okolo večera má pustia. Nemienim tu zostať ďalší deň. Ostalá polovička dňa ubehla prekvapivo rýchlo a mňa pustili naspäť do klubovne. Pozajtra odchádzame domov.