†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

9. Ples

Ples sa blížil. Ja samozrejme stále bez partnera. Bolo mi to skoro jedno, ale bolo by to trápne tam prísť sama. Tak som čakala a čakala. Vlastne som sa už úplne zmierila s tým že sa tam ani neukážem. Ani sa mi tam popravde nechcelo ísť.

Ostávali tri dni. No ako každé ráno som vstala a išla si dať sprchu. Bola sobota, takže žiadna škola. Chvala Merlinovi. Po asi pol hodine strávenej v sprche som s tamade vyšla. Zasa som nemala čo na seba. Väčšinou som chodila v čiernej. Keďže bol december bola mi celkom zima. Tak som si natiahla jedne čierne tepláky a na vrch som si navliekla Malfoyov sveter, aj to len z toho dôvodu, že bol hebúčky a najteplejší, aký som v skrini mala. Po tom čo má strápnil som si ho na seba nedala. Nemala som zapotreby ho na sebe nosiť.

Vzala som si nejakú knihu a začala som si čítať na mojom mieste v klubovni, na sedačke. Lucy som nechcela rušiť. Myslela som si, že ešte spí, no nespala. Prišla ku mne a začali sme sa rozprávať. Doslova sme umierali smiechom, vlastne to mi robíme snáď stále.

„Emm Ely... Malfoy na teba čumí, " pri smiešnej konverzácii začala vážne, až mi to prišlo vtipné. Ja som len prevrátila oči, pretože um ani neviem.

„Čo chceš, Malfoy?" Opýtala som sa a dala najavo, že nás ruší. 

„No chcem toho veľa ale momentálne len jedno" prevrátili sme s Lucy oči nad tou poznámkou.

„Vyklop to!" Príkazala som mu. Nemala som na to celý deň. Sú aj dôležitejšie veci.

„Noo takže, keďže sa blíži ten ples a ja som si tak hovoril, žeby bolo fajn tam prísť s niekým normalnejším, tak, že či by si so mnou nešla, Softgoodováa?" Ostala som zarazená. Fakt ma práve pozval na ples? On? Draco Malfoy, ktorý si reálne mohol vyberať? Každá by mu určite hneď skončila do náručia a Pansy už obzvlášť. Ale ísť, neísť? To bola otázka.

„Takto, Elya určite rada pôjde však? " Povedala za mňa Lucy, keďže ja som stále mlčala. Keď dokončila jej slová vrhla som na ňu vražedny pohľad. 

„Tak čo Elya Softgoodová? Necháš má ísť samého..." Bola som ticho a neodpovedala som. On prišiel k nám a oprel sa o zad sedačky. 

„Pôjdeš teda so mnou?" opýtal sa ešte raz. 

„A-a-áno." Vykoktala som zo seba, aj keď neviem, či som urobila správne. Prídem si sprostá, prvé ma strápni na najvyššej úrovni, teraz ma pozve na ples a ja súhlasím? Merlin čo je so mnou?

„Fajn, teším sa,” usmial sa a odišiel preč z klubovne.

„To sa mi snáď sníva." Snažila som sa ukľudniť ale nešlo to. 

„Heh obávam sa, že nie." 

"Počkať. On ma fakt pozval na ten ples? Mňa?" Pýtala som sa jej, ako ťulpas.

„Nie Ely, na karneval normálne. Joooj vy budete spolu zlatý." Pozrela som sa na ňu pohľadom, či to myslí naozaj vážne.  

„Vážne Lucy? Mohla by si sa prestať správať ako najväčší onen na svete?" pregúlila som očami. Naozaj už mi s tým ide na nervy. Čo odo mňa čaka? Že sa mu vrhnem do náruče? Nie takto to naozaj nefunguje. 

„Heh. Nie. Fakt by ste boli spolu zlatý. Véd si to predstav."

„Poď sem, ty žaba!" Začala som ju naháňať po klubovni s knihou, že ju s ňou tresnem. Uhýbala sa ako o život. Vážne podľa môjho názoru by si jednu zaslúžila.

„Dobre dobre skľudny hormóny Elya," ozvala sa Lucy, keď som do nej narazila a asi trikrát ju udrela s hrubou knihou po pleci.

„Fajn som kľudná.... Čo budeme robiť?" spýtala som sa úplne od veci.