†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

14. Sama v sebe stratená

Cez noc sa mi napokon podarilo zaspať. Síce len na hodinu alebo dve, no aj to je niečo.

Ráno som vstala a išla som k zrkladlu. Vyzerala s ako keby ma buldozér prešiel. Proste hrozne. Vlasy som mala rozhádzané na všetky svetové strany a oči....tie boli červené ako krv. Ešte k tomu som mala veľké kruhy pod očami. No krásna som bola, len čo je pravda.

Zašla som si dať sprchu. Strávila som v nej asi hodinu a relaxovala v nej. Bolo dosť skoro a nemala som chuť sa s nikým baviť. Asi sa uzavrel do seba a nebudem sa s nikým rozprávať a bude vyriešené.

Obliekla som sa, upravila svoj vzhľad nech nevyzerám ako macocha a napísala Lucy lístoček, aby keď sa zobudí tak ma nehľadala.

Následne som sa potichu vytratila von a išla sa prejsť. Síce sa mi nechcelo vôbec chodiť, ale premohla som sa. Veľký úspech, prosím potlesk, ja som sa premohla chodiť.

Prvé som sa prechádzala po chodbách Rokfotu a blúdia po poschodiach, no potom som zašla na vzduch. Silno pršalo no bolo mi to jedno. Radšej zmoknem, než sa zblázniť zo svojich myšlienok. Stále som mala pred očami obraz ich dvoch, jednoducho mi to nebolo príjemné. A vzhľadom na okolnosti mi to bolo nepríjemné ešte viac. Nevedela som čo robiť, pretože som sa hlúpo zamilovala a robila si zbytočne nádeje. Bola som jednoducho hlúpa a teraz za to nesiem následky.

Prechádzala som sa po okraji zakázaného lesa. Do vnútra ma to veľmi neťahalo. Klamem. Pravda je taká, že som mala strach tam ísť. Všetky tie tvory a toto, no nie ďakujem, to radšej mať stokrát zlomené srdce.

Keď som sa vrátila naspäť bolo už asi desať hodín. Celkom dlhá prechádzka, ale pomohlo mi to. Asi. Vošla som do klubovne kde sedela Lucy a s niekym sa rozprávala. Klubovňa bola väčšinou plná no dnes bola v nej len Lucy, a pár ďalších, starších a aj mladších žiakov. Jednoducho, nebolo v nej veľa ľudí. To dievča s ktorým sa Lucy rozprávala som vyhodila preč a pri sadla si k Lucy ja.

„Máš sa už lepšie?" opýtala sa ma.

„Neviem Lucy." No kto by sa mal v ten moment dobre? „Stále to mám pred očami a je mi z toho zle, a-" neodpovedala som, lebo ma Lucy šťuchla a ja som zmĺkla, a nechápavo sa na ňu pozrela. Hlavou mykla o kúsok doprava a pozrela som sa tým smerom. O niekoľko metrov doprava od nás sedel Malfoy s Goylom a Crabbom pozrel smerom k nám, čo ma neskutočne rozčuľovalo. A čo ma ešte viac rozčulilo bolo, keď sa postavil a oprel sa rukami o zad sedačky na ktorej som s Lucy sedela.

„Čo chceš?" začala po ňom Lucy hovoriť o niečo hlasnejšie ako by mala. Chytila som ju za ruku, nech s tým radšej prestane, že ničomu nepomôže, len ostaný budú načúvať.

„Noo, prišiel som sa porozprávať."

„Tak to je veľmi smutné, ale nie je tu záujem o počúvanie tvojích slov, ktoré sú asi také pravdivé, akoby ja som povedala, že som videla Merlina v rúžových svadobných šatách," odvrkla som a postavila sa. Nie nemám v pláne tu ostať.

„El, prosím," povedal naliehavo. Dobre, keď už Malfoy prosí, tak to je nadľudský výkon. Alebo mu niekto trepol do hlavy, alebo ja neviem a ani ma to nezaujíma.

„Po prvé, je mi jedno, že ty prosíš a po druhé, nevolaj ma 'El'," povedala som bez emócií. Nikto nemusel vedieť, ako som sa vtedy cítila. Preto je lepšie nedať nič najavo.

„Prečo?"

„Lebo!" Merlin, tak strašne ma ten človek štval!

„Lebo nie je odpoveď."

„Tak strašne ma štveš, že to snáď ani nie je možné!" precedila som pomedzi zuby.

„No ták, El.."

„Nevolaj ma tak!" zvýšila som hlas. „Vieš... Absolútne, ale že absolútne vôbec ma nezaujíma, čo také máš na svojom kamennom srdci, že to tak musím počuť. Rob si čo chceš, ale ja ťa rozhodne nemienim počúvať!" hovorila som ďalej a už mi bolo totálne jedno, koľko ľudí v klubovni bude načúvať. „Aby sme si povedali pravdu... Pohnojil si asi všetko, čo sa dalo, všetko! Ale veď dobre, ja ti to za zlé mať nebudem, pretože to máš asi v svojej idiotskej povahe-"

„Elya.." oslovila ma Lucy a položila ruku na moje rameno, ktorú som zhodila.

„Ešte som neskončila," odvrkla som jej a otočila sa naspäť na Malfoya. „Takže, ja ti to za zlé mať nebudem, pretože JA som bola tá hlúpa a JA som bola to sprosté a naivné dievča! Takže to tak, aby bolo jasno. Ako nebudem klamať, ale ty si taký idiot, že to snáď ani nejde! Rob si čo chceš, pre mňa za mňa aj skoč z najvyššej veže, mne je to jedno! A prosím ťa, neotravuj ma už, ja mám na práci aj iné veci.. To je všetko," otočila som sa a odkráčala preč do izby.

Bola som naštvaná, smutná a neviem čo všetko. Všetko mi išlo nervy. Dobre ja uznávam, možno som si ho mohla vypočuť. Možno. Ja som ho nedokázala počúvať. Nemohla som. Dobre áno, môžem si za to sama, ja som bola hlúpa, ale on je kréten.

A tiež uznávam a pripúšťam chcela som s ním byť no zároveň som ho nenávidela. Naštvaná som bola na neho tak neskutočne aj keď som vôbec nemusela. Vôbec ma nemuselo zaujímať, že čo sa stalo sa stalo, nebola to moja vec, my sme neboli spolu ani nič podobné, takže ma to štvať vlastne ani nemalo, ale vysvetlite toto môjmu neskutočne hlúpo zamilovanému ja. Čo som si myslela pre pána?! Že to bude také jednoduché? Tak to som asi naivnejšia, než som si myslela.

Dobre, zamilovala som do neho priznávam, ale ja ho tak isto nemohla vystáť. Neviem na čo sa vtedy hral a teraz mi to aj tak bolo jedno. Bola som z týchto mojich citov celá zmätená a domotaná. Vedela som, čo cítim, ako to cítim a tak ďalej, no zároveň sa vo mne bil presný opak týchto citov.

Nevydržala som len tak byť v izbe a nič nerobiť. Keby som nič nerobila, asi by som sa dostala do depiek a to vážne nepotrebujem. Stačí, že moje srdiečko je asi na niekoľko častí. Áno, stále ma to trápilo a bolelo, aj keď vôbec nemuselo, ako som už vravela.

Tak som sa zdvihla a išla som si dokončiť úlohu na ďalší deň. Často to sama od seba nerobím, no to premýšľanie, nad ním a ako to mohlo všetko pekne skončiť, by ma asi zabilo. Sadla som si s knihou za stôl a začala písať a sústrediť sa sa na dôležitejšie veci.