†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

16. Ako v siedmom nebi

Na ďalší deň som sa zobudila s celkom dobrou energiou. Lucy v izbe nebola a neviem, či v noci prišla alebo nie.
Netušila som kde bola, vlastne mi to bolo aj tak jedno. Áno som úžasná kamarátka.

Vybrala som sa do sprchy. Keď som sa s tamade po polhodine vytrepala obliekla som sa do hábitu. Na raňajky bolo ešte skoro a nemala som opäť čo robiť, tak som si išla niečo prečítať.

Prezerala som si malú kôpku kníh v izbe na mojom stole. Našla som nejakú knihu čo som ešte nedočítala, tak som si ju vzala, sadla si na posteľ a začítala som sa do deja.

Dobre nebudeme si klamať, stále som z toho čo sa stalo vtedy von medzi Dracom a Rony nebola v pohode no snažila som sa na to nemyslieť. Preto som sa neustále zamestnávala činnostiami, ktoré mi nedovoľovali toľko premýšľať nad zybtočnostiami. Taktiež som sa snažila im dvom vyhýbať. Nemala som chuť sa s nimi baviť. S Rony-ryšavou mrkvou už vôbec nie. Jediný ľudia s ktorými som sa bavila bola Lucy a Kiara a pár ďalších, a bolo mi tak dobre.

Po niekoľkých minútach som zavrela knihu, postavila som sa a išla ju odniesť naspäť. Bola som už hladná, tak som sa vybrala do siene na raňajky.

Vzala som si veci a s rýchlosťou som vyšla von z izby. V klubovni bolo celkom dosť ľudí, už aj takto z rána a výnimku nerobil ani Malfoy. Nanešťastie si ma všimol, pribehol ku mne, chytil ma za ruku a donútil ma zastaviť.

„El, počkaj,” oslovil ma a neochotne som sa na neho otočila.

„Myslím, že minule som ti povedala jasne, že má máš nechať na pokoji,” povedala som s kamennou tvárou.

„Ale-”

„Žiadne ale Draco. Bozkával si sa s tou ryšavou onou, keďže ti to so mnou nevyšlo, že? A mne to ublížilo, pretože som bola nanajvýš sprostá a to aj stále som. Ale povedala som ti, že nie som naštvaná na teba, rob si čo chceš, bozkávaj sa s kým chceš, ale ja som naštvaná na seba, pretože som bola sprostá, že som verila, že medzi nami hoc aj niečo malé bolo, a že som si zbytočne nahovárala niekoľko vecí!” povedala som pokojne a chcela som odísť, no opäť ma chytil za ruku a pritiahol si ma k sebe, až som do neho nabúrala.

„Nechcel som ti ublížiť, El,” povedal potichu pričom sa mi pozeral priamo do očí. „Ona pobozkala mňa, ja som to len nečakal.” A mení sa na tom niečo?

„Draco...” povedala som potichu a odhodlávala sa na tie slová, ktoré mienim vypustiť z úst. A bolo mi jedno, že to budú všetci počuť. „.. No ja um......za-zamilovala som sa do teba. Neveim ako, ale jednoducho sa to stalo... Trvalo mi kým som si to priznala a od plesu išlo všetko fajn, ja som sa cítila v tvojej spoločnosti dobre, až dokým nedošlo skoro k prvej puse a potom takmer k druhej. Fajn to prežijem, ale presne preto, pretože som sa do teba zamilovala, mi tak strašne ublížil ten pohľad na vás dvoch.... A s tým sa zničila aj všetká nádej, ktorú som mala, takže nevidím dôvod, prečo by som sa teraz mala s tebou rozprávať a robiť, že sa to nidky nestalo...Fajn buď s ňou, keď chceš, ja ti v tom zabrániť nemôžem, no prosím ťa, nerob nikomu falošné nádeje, tak ako mne...” povedala som slová, ktoré asi o pár minút oľutujem, pretože práve som sa mu priznala k svojim citom. Toto nemôže dopadnúť dobre. Videla som, že sa usmial, no ja som svoj zrak zapichla do zeme. O čo lepšie, celá klubovňa stíchla. Ah, nie.

„El, ja k nej absolútne nič necítim. To ti prísaham. Nechcem o teba prísť kvôli nedorozumeniu, ktoré nechceš pochopiť. Nečakal som, že niečo také urobí, preto to možno vyzeralo tak akoby mi to nevadilo. Ale naozaj, nič k nej necítim...A naozaj som ti nechcel ublížiť..”

„Škoda, že je nehorázne ťažké uveriť ti,” povedala som otočila sa na päte a kráčala preč, až kým ma po dvoch krokoch Draco opäť nechytil a nestiahol ma k sebe, že opäť som narazila hlavou do neho. Srdce mi bilo ako o preteky a len bez slova som na neho pozerala.