†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

72. Malfoy Manor

„Zmena plánu,” prehovoril Scabior. „Týto piati nepôjdu na ministerstvo,” dodal a ja som z ťažka pregĺgla. Keď toto dopadne dobre tak budem veľmi šťastná.

Premiestnili sme sa na odľahlú pláň, zahalená v tme. Všade naokolo boli stromy a nás piatich viedli Lapači po ceste niekam.

Po chvíli kráčania sme sa dostavili pred veľkú tmavú bránu za ktorou sa črtal veľký majestátny dom. Inak povedané, doviedli nás pred Malfoy Manor.
 
Na druhej strane brány stála Bellatrix Lestrangeová. Lapač, ktorý držal Harryho, ukázal Belle jeho jazvu a tá sa zlovestne úškrnula.

„Zožeňte Draca,” zachrčala kučeravá Bellatrix. Nasucho som pregĺgla. A nie len preto, že som mala strach čo bude. Zavolať Draca. Nevidela som ho niečo vyše polroka a teraz mam stať niekde v jeho blízkosti s pocitom, že nebudem môcť urobiť nič, len stáť a pozerať sa na situáciu. A uznávam, bol to extrémne divný pocit vidieť ho po takom dlhom čase. A moje telo na to reagovalo, pretože môj žalúdok sa zovrel a bola som ešte o mnoho nervoznejsia.

Prešli sme temnou bránou a prišlo mi to, akoby sme prešli bránou smrti. Nie, reálne mi to tak prišlo. Vošli sme dnu do veľkého salóna hneď blízko vchoda. Mhm, krásne spomienky na tento dom. Keď som tu bola naposledy, dozvedela som sa, že som Voldemortova dcéra. Čo bude dneska?

Bellatrix držala Harryho zo zohavenou tvárou pri sebe a čakalo sa. Moja inteligencia mi vravi, že na Draca. Sotva som sa odvážila nahlas dýchať. Predpokladám, že ani jeden z tých čo boli dnu, by nemali problém nás všetkých štyroch zabiť. Až na Harryho, na toho si brúsi svoje špinavé zuby taký jeden beznosý debil, bohužiaľ môj nechutný otec.

 A potom do salónika vošiel ten očakávany blondiak, Draco. Pohľady sa nam stretli a v mojom tele sa zovrel neprijemný pocit. Fajn, nádych, výdych, toto ešte nie je nič, môže byt o mnoho horšie. Fajn, nemôže ma rozchodiť jedno neplánovane stretnutie, teraz nie. Keď sa odtiaľ dostaneme potom môžem byť rozhodená koľko chcem, ale nie teraz. Fajn, som kľudná. Nádych, výdych.. Fuuuuuuu okej som v poriadku. Relatívne. Sklopila som zrak, aby som sa vyhla jeho pohľadu a čumela do tej tmavej zeme.

Blbé bolo to, že má strašne k tomu svrbelo oko, lenže som sa nemohla poškrabať, pretože ma nejaký z ich týpkov držal a nechcem vedieť, čo by sa stalo, kebyže sa pohnem. Vrátila som sa pohľadom hore a pozerala, čo sa bude diať. A tiež sa mi vôbec nepáčilo, že na mňa tá kučeravá mrcha, Bellatrix pozerala tak nepekne, tak inak než na ostatných tak... Ja neviem akoby mala so mnou nejaké plány... Nie to sa mi musí len zdať.

„Tak?” zašepkala Bellatrix s oporným tónom na Draca. Mne to veľmi prišlo ako identifikácia, keď sa nájde niekto nezvestný a musia ho identifikovať, či to je ten daný človek. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, je to taká identifikácia.

„Nie som si istý,” povedal Draco s mierne roztraseným hlasom. Potom prišiel za neho jeho otec Lucius a chytil ho za rameno.

„Draco, dobre si ho obzri. Ak to budeme my, kto vydá Pottera do jeho rúk, všetko nám bude odpustené. Všetko zas bude, tak ako pred tým synak, rozumieš,” prehovoril Lucius líškavým tónom. Ako som ja toho človeka nemala v láske.

„Dúfam, že se nezabudli, kto ho skutočne dolapil,” ozval sa Scabior. „Tak pozor, pán Malfoy.”

„Ako sa opovažuješ so mnou takto rozprávať v mojom dome?!” zakričal Malfoy starší na Scabiora.

„Lucius,” prišla k nemu aj pani Narcissa Malfoyová a upokojovala ho.

„Nehanbi sa zlatko, poď bližšie.” Bellatrix chytila Draca za ruku a pritiahla ho bližšie k Harrymu. Čupol si a pozeral na Pottera. „Ak to nie je náš starý známy a my zavoláme jeho, on nás všetkých zabije. Musíme si byť úplne istý!”