†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

19. Vyjasnenie

Mala som na mierne za Kiarou. S Lucy som bola už v pohode, vyjasnili sme si to. No bola tu taká malinká vec,  že Draco pár dní so mnou nekomunikoval a strašne ma to hnevalo.

Vletela som do chrabromilskej klubovne, keď tam šiel nejaký žiak od nich a oni na mňa hádzali prekvapene pohľady rovnako, ako stále, keď som tam vošla. Áno viem nemala by som tam chodiť, ale no.

„Hej, Harry! Je tu Kiara?" spýtala som sa Harryho Pottera.

„Nie, pred chvíľou niekam odišla."

„A nevieš kam?”

„Nie.”

„Aha tak nič. Ahooj,” pozdravila som, a tak ako som aj prišla, tak som aj odišla.

Kde do čerta mohla byť? Ani vlastne neviem prečo som ju hľadala. Jednoducho som ju chcela vidieť. Asi celý hrad som prehľadala no nikde som ju nenašla.

Asi bola niekde von, no tam sa mi ju hľadať naozaj nechcelo, tak som sa na to vykašľala. Moje biele a rovné vlasy som si prehrabávala každú chvíľu. Prehadzovala som si ich zo strany na stranu. Očividne zlozvyk. Stále som sa musela dotýkať svojich vlasov a neustále si ich upravovať.

Už som bola blízko našej klubovne. Akurát som prešla okolo žalárov, keď v tom má niekto pritlačil k stene, až som sa zľakla a zhíkla.

„Draco! Chceš mi privodiť infarkt?! Vieš ako som sa zľakla?!”

„Nechcel som ta vystrašiť." Sklonil ku mne hlavu a chcel ma pobozkať.

„Draco...prestaň," namietala som a on sa naspäť narovnal. „Prečo vtedy....tam v klubovni si ma pobozkal, keď teraz aj tak so mnou sotva rozprávaš?" spýtala som sa ho na rovinu, čo ma trápilo.

„To nie je pravda!”

„Niečo som sa ťa pýtala,” trvala som na svojom.

„A mal by som ti odpovedať?" spýtal sa a ja som ho začala prebodávať pohľadom.

„Dobre teda. Ty si sa vtedy so mnou odmietala baviť a mňa to štvalo, no a chcel som, aby si už konečne bola moja a nikoho iného.” Usmiala som sa a zapozerala do jeho očí.

„Čo ku mne vlastne cítiš?" spýtala som sa opäť celkom od veci. Ale bolo to dôležité.

„El, blbšia otázka by už nebola?”

„Odpovedz mi prosím.”

„Že si to jediné, čo potrebujem, čo chcem. Že mi na tebe záleží, a že ťa Elya Katie Softgoodová ľúbim,” povedal a zadíval sa na mňa.

„To bolo strašne ňuňu,” riekla som a usmiala sa ako blázon. Začať chodiť s Dracom bola snáď tá najlepšia vec, pre ktorú som sa rozhodla.

Jeho pery položil na moje a spojil ich v jeden nežný bozk. Oplatila som mu z rovnakou nehou a naozaj v ten moment som sa cítila úplná, šťastná, zaplnená láskou a milovaná. Odtiahla som sa, usmiala, oprela si hlavu o jeho hruď a zavrela oči. Jeho ruky obmotal okolo môjho chrbta a prisunul si ma bližšie k sebe. Ah, akoby mi bolo takto dobre. Aj večnosť by som takto kľudne ostala a je mi jedno, že sme na chladnej chodbe Rokfortských žalárov. Mala som jeho a to mi stačilo. Milovala som to. Milovala som jeho!

„Ségra!" zakričal odniekiaľ asi Alex, pretože on mal vo zvyku ma takto volať a mňa tým pádom prinútil otvoriť oči a prestať si užívať objatie.

„Čo chcete?" Opýtala som sa ich s aroganciou v hlase, pretože očividne ma sledovali a to sa mi nepáčilo, a stále som stála v Dracovom objatí.

„Vydeli sme ťa ako sa náhliš po chodbe tak sme išli za tebou sestrička. Mysleli sme, že sa niečo deje, no ako vidím-”

„Super teraz odpáľte!" Prikázala som im a prebodla ich pohľadom. Áno, veľmi rada som ľudí prebodávala svojim pohľadom.

Oni sa s so napodňovaním mňa otočili a išli preč. Pokrútila som nad nimi hlavou a opäť zavrela oči. Niekedy s nimi bola sranda. Robili rôzne vylomeniny. Niekdy som sa k nim pridala, no málo kedy to skočilo podľa plánu. Ale ja som sa z toho stále vedela vymotať, takže trest väčšinou postihol ich dvoch. Dosť sa podobali na Georga s Fredom, keď sa nad tým tak zamyslím.

„No Merlin!” zahlásila som a dotiahla som sa od neho, pretože mi niečo docvaklo a Draco na mňa nechápavo, no aj kus pobavene pozrel. „Vieš, celý čas som hľadala Kiaru a ja som si práve spomenula, že mala prísť ku mne na izbu.” Tresla som si po čele.

„Ty trdlo moje,” zasmial sa a pohladil ma po vlasoch.

„Mala by som ísť. Odprevadíš ma?” spýtala som sa s úsmevom na tvári.

„Poď,” povedal, preplietol si so mnou prsty a vykročili sme do smerom do našej klubovne. Nebolo to ďaleko, takže sme tam došli rýchlo.

Keď sme boli v klubovni, tak som sa s ním rozlúčila, pretože dneska sa už asi neuvidíme. Pobozkala som ho, objala a odišla do svojej izby, kde bola Kiara s Lucy a o niečom sa bavili.

Bola som rada, že som Kiaru mohla spoznať. Bola a je to moja kamoška. Navyše kamarátstvo s ňou mi prinieslo nových priateľov s chrabromilu s ktorými by som sa asi nikdy nebavila, keby som ich postupne nespoznávala, napríklad Ronald, Harry, Weasleyovské dvojčatá a aj Hermionu. Síce každému chvíľu trvalo, kým si zvykli, že som slizolinčanka, ale prekúsli to, za čo som aj rada, pretože dnes by som nemala niekoľko ďalších skvelých kamarátov..