†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

30. Len tak ti to neprejde

3. Osoba:

Nevedel, že to čo vypustí z úst môže ublížiť. Nevedel tak celkom čo robí, no v ten moment myslel, že je to správne pre neho a jeho rodinu. Alebo vôbec nemyslel. Púšťal z úst slová, ktoré mohli uraziť, no čo viac ublížiť. Neuvedomoval si to. Vôbec si neuvedomoval, akú bolesť jej spôsobí. Jednoducho si nedokázal pripustiť, že miloval humusáčku. No aj tak ju neznenávidel. Stále ju mal rád.

Bol vychovaný tak ako bol. A ona tomu rozumela. Vôbec nečakal, že to čo vypustí z úst neskôr oľutuje. Vlastne to oľutoval hneď ako to povedal a videl ako moc jej to ublížilo. No keby sa ospravedlnil, jeho veľké ego by utrpelo ujmu. Bral to za správnu vec. Myslel, že ju tým ochráni. Teda skôr myslel xze ochráni seba a svoje ego. Nevedel si predstaviť ako by jeho rodičia zareagovali, keby to zistili. Keby zistili, že miluje humusáčku. Jeho otec by zúril. Sklamal by ho a to rozhodne nechcel.

Ublížil jej. Vedel to. No aj cez to sa tváril, akoby sa nič nestalo. Len on sám vedel, čo sa mu ženie v hlave.

Bol chladný a odmeraný. No ona ho poznala aj inak Poznala ho ako aj milého, starostlivého, vtipného no aj ako arogantného, odmeraného ignoranta. Vedel dokonale skrývať emócie, preto ho väčšina brala ako za arogantného ignoranta. To dievča mu dalo niečo dobré do života. Vedel, že mu neodpustí tak ľahko a skoro. Vtedy to prehnal. Vedel, že jej ublížil.

Skutočne by si s ňou nikdy nezačal, aj keby vedel, že je humusáčka? Stále ju miloval. Dala mu niečo čo iné nie. Lásku. Bolo to presne deväť mesiacov. Deväť mesiacov nezastaviteľnej lásky. Zamiloval sa do nej, do je poavhy, výzoru, úsmevu...

Nechcel, aby zmizla z jeho života Nenenávidel ju. No on jej to vykričal. Vykričal jej hrozné veci. Mala pravdu, ako vždy. Správal sa ako úbožiak. Uvedomil si to, no to bolo už neskoro.

Chcel ju naspäť, no zároveň si tým nebol taký istý. Jej sladká vôňa mu opantala všetky zmysly. Často v jej blízkosti nevedel racionálne premýšľať. Myslel na ňu skoro stále. Chcel znova cítiť jej sladkú čerešňovú vôňu, ktorá ho často privádzala do šialenstva. No predsa, bola to Humusáčka. Každý vie aký má postoj k Humusákom. To jediné mu hovorilo, že urobil dobre. Bola to Humusáčka. On predsa nemohol chodiť z Humusáčkou.

To dievča mu rozumelo, ako ktokoľvek iný nedokázal. Ani jeho vlastná mama mu možno tak nerozumela. Napísal domov list, alebo dva, kde o nej vravel. Doma na prázdninách ju takisto spomínal. Hovoril o nej ako o anjelovi. No on to celé dosral. Opustil ju, a tým jej spôsobil nesmiernu bolesť.

No bolo to správne rozhodnutie? Bolo správne opustiť dievča, ktoré miloval a stále miluje?

Elya:

Bolo skoro ráno a dievčatá ešte spali. Viac ako polovicu noci som nespala. Často tak skoro nestáva, musím uznať prekonala som sa. Vykĺzla som z postele, ktorú som zdieľala spoločne s Lucy. Došla som k zrkadlu a pozrela som sa na seba. Biele vlasy som mala nezvyčajne strapaté a oči som mala dosť červené. Každý, kto by ma videl, tak by mu došlo, že som revala viac ako jednu hodinu vkuse. Učesala som si dlhé vlasy a na tvár som si naniesla jemný make-up. No stále som vyzerala ako nejaká mátoha. V izbách boli kúpeľne, tak som sa našťastie nikam nemusela trepať. Vyšla som von a zakopla o schod. Strieskala som sa na zem a dievčatá som zobudila.

„Auu, do riti!" Zahrešila som. Asi fakt som prekliata na to padanie na zem.

„Merlin, Elya, čo robíš? Ešte nechcem umrieť na infarkt, ktorý kvôli tebe s chytám," štvala sa Lucy. Kiara sa zobudila a pretočila sa na bok. No nezaspala už naspäť.