†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

48. Pekné prázdniny

Prešli dva týždne a ja som sa doma nudila. Vlastne som nemala s kým ísť von, lebo Lucy šla k svojej babke. Čo mi hovorí, že by som sa mohla stretnúť s tou mojou. Mama aj tato o nej už vedeli. Na moje prekvapenie im to neprekážalo. aj aj keby, aj tak by som si urobila po svojom.

Unavená som prišla do kuchyne. Teda skoro by som tam nedošla, lebo som sa zkotúľala zo schodov ako taká hruška. Vonku bola búrka a poriadne lialo a fúkalo. Zo skrinky som si vzala misku, nasypala som do nej cereálie a zaliala mliekom. Keď som chcela s tým prejsť do jedálne, začula som mamu ako sa rozpráva s otcom.

"Nemôžeš jej len tak vziať jej listy." Povedala mama mierne naštvane. No tak tento rozhvor bude asi zaujímavý.

"Ale môžem. Ten jej ehm ehm jej nebude vypisovať. Neželám si to. Skončí to tak ako naposledy. Nejako jej ublíži."

"Spomeň si, keď si ty bol mladý. Pokiaľ viem, tiež tvoji rodičia nesúhlasili aby si si ma vzal a ty si to aj tsk urobil." Hm takže tak to bolo. Nikdy mi nič o nich nevraveli. Takto sa toho dozviem viac.

"Toto bolo niečo iné. Jednoducho jej tie listy nedám a potom ich to oboch prejde a bude svätý pokoj." Vravel oco celkom potichu, aby ich náhodou nikto nepočul. Ale oni nevedia, že ja načúvam heh.

"To sa mýliš. Akurát bude smutná, bude revať po nociach, aby ju nikto nevidel. To chceš? Nemôžeš im brániť, keď sa majú radi." No v tom má mama pravdu.

Vošla som teda do tej jedálne odkašľala si a prerušila ich rozhovor. Prekvapene sa na mňa pozreli a ja som si sadla za stôl.

"Ehm oci, dáš mi ten list?" Povedala som.

"Aký list? Asi sa ti prisnilo, tu žiadny list není." Hral divadlo. Prečo klame. To musí klamať aj svojej vlastnej dcére? Oh pardón nevlastnej.

"Prosím ťa nehraj to na mňa, viem, že tam máš list pre mňa od Draca. Počula som Vás." Povedala som úplne pokojne.

"Nič nedostaneš." Odpovedal mi a rovno pred mojími očami ten list roztrhal.

"Čo si to zrobil?!! Čo keď to bolo niečo vážne?!" Zrvieskla som.

"Opakujem to. Neželám si, aby ste boli spolu v kontakte. Rozídete sa a hotovo." Kričal po mne fotrík.

"Si smiešny." Povedala som a oco odišiel z miestnosti preč. "Mami....Oco sa nám asi zbláznil." Zasmiala som sa a mama sa len letmo usmiala.

Išla som hore sa prezliecť a išla som sa poprechádzať po meste. Mala som na sebe kraťasy a over-size mikču. Síce pršalo ale to bolo to posledné čo ma trápilo. Rada som sa prechádzala v daždi. Išla som po jednom parku v Londýne a sretla som tam moju babičku. Ehm poznám ju síce dva týždne ale s toho čo sme sa trikrát stretli, tak sme si vybudovali celkom dobrý vzťah. Porozprávali sme sa a išli sme každá iným smerom. Dokonca má pozvala k nej na návštevu. Vraj pošle sovu. No keď mi bude foter stále trhať každý list aj keď nebude od Draca, no.

Sadla som si v parku na mokrú lavičku. No moje vlasy boli tiež pekne mokré. Stále pršalo a v diaľke sa ozývali dozvuky hrmenia. V diaľke som zazrela dievča podobné Kiare. Pri dlhšom pozorovaní som prišla na to, že to aj Kiara je. Rozbehla som sa za ňou.

"Kiri!!!!! Ahoooooj." Pozdravila som ju. Ona sa otočila objala ma a tiež ma pozdravila.

„Čo ty tu tak sama?" Spýtala sa ma.

„Na prechádzke čo ty?" Odpovedala som jej s úsmevom.

„Tiež. Čo keby sme zašli do šikmej uličky len tak prejsť obchody?" spýtala sa ma. Súhlasila som a tak sme sa vybrali cez celú polku Londýna do Deravého kotlíka a z tamade do šikmej uličky.