†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

61. Posledné kľudné chvíle

Mala som ísť naspäť do izby, a prezliecť sa z tých mokrých vecí, no nešla som tam. Bola som neskutočne naštvaná na Harryho. Mohol ho zabiť! Áno viem, nevedel, čo to kúzlo robí, no práve preto ho nemal používať. A aj preto som mala za potreby ísť za ním a povedať mu čo spôsobil, aj keď to nebude asi moc kľudný rozhovor. Takže moje kroky nesmerovali do izby sa prezliecť ale v tých mokrých veciach, s trochu krvi na sebe som sa vybrala do Chrabromilskej klubovni, keďže som očakávala, že tam Harry bude. Ešte vymyslieť ako sa tam dostať.

Netrvalo mi dlho premýšľať. Ako som naštvaná pochodovala okolo obrazu a rozmýšľala som čo môžu mať za heslo, sa tam, ako na zavolanie objavil nejaký Chrabromilčan a ja v zápale zlosti som vletela do ich klubovne. Bolo mi jedno, že tam ako Slizolinčanka nie som vítaná, momentálne som mala nervy na Harryho a tak som si ich aj na ňom mienila vybiť. Som zlá čo? No a? Zaslúži si to.

„HARRY POTTER!" Zvrieskla som na celé hrdlo, bez ohľadu na to koľkých ľudí pozornosť som tým upútala. Menovaný sa otočil a čelil môjmu naštvanému výrazu. Vedela som, že to neurobil naschvál, ale vysvetlite to mne v zápale zlosti.

„SKORO! SI! HO! ZABIL!" vrešťala som ďalej.

„Ja...Ja som nevedel, čo to robí. Ja..nechcel som," odpovedal mi Harry s vystrašeným pohľadom. Veľmi dobre vedel čoho som schopná, keď som naštvaná.

„Veď práve! Nevedel! A keď si to nevedel! Nemal si to ani používať!" Znova som kričala no o kus kľudnejšie. „Dokážeš si predstaviť aké problémy z toho môžeš mať?! MOHOL! SI! HO! ZABIŤ!" vyštekla som znova a pri tom mi do očí stúpli slzy, keď sa mi pred očami objavil obraz Draca ležiac bezvládne na zemi.

„Ely, no ták kľudni sa!" Pribehla ku mne Lexi, ktorú som si tam ani nevšimla a objala ma okolo pliec, no hneď som jej ruky zo seba striasla.

„Vidíš, ako vyzerám?!" Vyštekla som aj po nej a ona o pár krokov odstúpila. „Mám na sebe JEHO krv! Uvedomuješ si, aký to bol pocit?!"

„Fajn ale-" začala znova, no skočila som jej do reči nevnímajúc, že niečo hovorí.

„Ginny! Daj mi tu knihu!" Skríkla som opäť a rýchlim krokom som sa vybrala cez celú klubovňu za Ginny, ktorá stála hneď vedľa Harryho, a v rukách mala knihu, ktorú som jej hneď vytrhla.

Vzala som tu knihu a začala v nej listovať, až dokým som nenalistovala stranu ktorú som hľadala. Na vrchu pravej stránky bolo atramentom vpísané Sectumpsempra - pre nepriateľov.

„Tu knihu.... vezmem a niekde skryjem," povedala som a otočila sa že idem preč. „A ty Harry!....... Kašlem na to! Nechaj to tak!." Odišla som preč a počula som ako na mňa Kiara kričí aby som sa vrátila no nie, išla som ďalej a pred obrazom som si uvedomila, že vlastne si tie veci môžem usušiť aj vyčistiť kúzlom. Ach, ja som niekdy vážne blbá.

Si čarodejnica! To Ti naozaj nenapadlo urobiť to skôr?

No ne nenapadlo mi to ty blbá časť mňa! Mala som v hlave úplne iné veci. Počkať, prečo si nadávam? To je jedno ahh.

Jedno je len koleso na fúriku.

Fúrik?

Muklovská vec.

Uhmm. Aj tak neviem čo myslíš.

Lebo si blbá!

No dovoľ? Ja nie som blbá! Možno trošku.

Jo a preto nevieš ani chodiť?

Akože chodiť viem! Čo je to ten fúrik, mi radšej povedz!