†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

41. Záblesky

Dni šli strašne pomaly. Lucy ma ignorovala, aj keď som sa k nej prihovárala. Odbila ma slovami "Daj mi pokoj!" Na Kiare bolo zasa vidieť že má voči mne malý rešpekt. Nevyhýbala sa mi no ani ma nijak nevyhľadávala.

Denne sme trpeli Umbrigky teror. Mali sme doslova šťastie, že na našu DA stále neprišla, aj keď po tom pátrala. Vedela, že niečo kujeme a robila všetko pre to, aby zistila čo. Cvičili sme tam rôzne zaklínadla a bavilo ma to. Harry bol naozaj skvelý učiteľ.

Kapitán nášho metlobalového družstva nám dával tiež dosť zabrať. Vždy po tréningu som padla do postele ako mŕtva mŕtvola. Mali sme hrať proti Chrabromilu....Heh ťažký oriešok. Poraziť Harryho....hmmm to bude hardcore. Našťastie sa von pomaly oteplovalo a mi sme aspoň tak nemrzli.

Jeden večer...skôr noc som bola v klubovni lebo som nemohla spať. Bolo pol druhej v noci. Sedela som na zemi chrbtom opretá o sedačku oproti krbu a sledovala zelený plamienok čo v ňom horel. Pekné. Prekážalo mi že ma Lucy odvrhla a vymýšľala som ako sa jej ospravedlniť. Samotu som si veľmi dlho neužila, pretože sa ku mne prikradol Draco.

"Ahoj kráska." Pozdravil. Venovala som mu pohľad a znova sa zadívala do ohňa. Čo keby to tu všetko naraz vzbĺklo?

"Čo nespíš?" Opýtala som sa ho a pri tom som hypnotizovala plamienok.

"To isté sa môžem opýtať aj ja teba El." Odvetil mi. Prišiel a sadol si ku mne.

"Tak čo prečo nespíš?"

"Ja som sa pýtala prvá..." Povedala som a zadívala sa mu do očí.

"Faaaaaajn..Nespím lebo....mi niečo chýba." Odpovedal mi na konjec

"Fakt a čo?" Opýtala som sa zo zdvihnutým obočím.

"Ty." Povedal a ja som sa usmiala. Bolo to.....milé. Potom ostalo ticho. Navôkol bol počuť len tikot hodín, praskajúce drevo v krbe a zvuk dažďa a búrky z vonku.

"Fajn El, keď čakáš, keď sa ťa opýtam čo ti je tak sa ťa pýtam." Predniesol trochu podráždene. Trochu som sa zamračila, nadychla sa a rozhovorila sa.

"No vlastne mi nieje nič ale zároveň je chápeš nie?" No on pokrútil hlavou. Merlin, to nemá mozog alebo čo?

"No nie je mi nič, len ma trápi, že sa Lucy so mnou VÔBEC nerozpráva a Kiara sa mi vyhýba, no neprizná mi to. Polovica ďalších ľudí sa na mňa pohŕdavo pozerá, nerozprávajú sa so mnou. Merlin vie čo im Lucy o mne povedala. Vlastne keď sa na to tak pozrem, tak jediný ľudia, ktorý so mnou komunukuju sú Harry, Ron, Hermiona, Ty a jedna z bifľomoru Leah. Tá prehodí so mnou pár slov, keď sa stretneme. No ale teba toto nemusí zaujímať. Narobila som si problémy tak si ich musím vyriešiť. Nechceš sa ísť prejsť?"

"Akože po hrade? Teraz?" Opýtal sa.

"Nie Draco....po Londýne a stačí tak....za sto rokov." Povedala som sarkasticky.

"A ako to asi chceš urobiť? Chodby sú prísnejšie hliadkované. A nemyslím si, že chceš natrafiť na Umbrigovú. No a teraz buď múdra." Odvetil mi trochu podráždene.

"No asi normálne.....keď na niekoho narazíme zdrheneme. Jednoduché." Povedala som svoj plán, postavila sa a išla k východu z klubovne.

"Tak ideš?" Opýtala som sa ho, keď som stála pri dverách.

"Fajn, ale keď nás chytia tak..."

"Tak čo? Dozvie sa o tom tvoj otec?"

"Heej.." hodil po mne vražedný pohľad.

"Tak čo ideš, alebo mám ísť sama?"

"Idem." Odvetil a vyšli sme z klubovne a išli kade nás nohy viedli.