†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

22. Dovolenka

Zobudila som sa skoro na budík, keďže dnes bol deň, kedy sme cestovali na dovolenku. Vstala som s postele a prešla som okolo zabaleného kufra rovno do kúpeľne. Osprchovala som sa a zišla dole schodmi do kuchyne. Nikto už nespal. Vzala som si niečo pod zub a sadla si za stôl, kde som to pomaly prežúvala.

Chcela som aby s nami šla aj Lucy no nemohla. Oni išli tiež niekam no už včera. Mali sme sa s prenášadlom premiestniť na letisko a odtiaľ ísť lietadlom do Francúzska.

Asi po pätnástich minútach, čo som unevene žula a letmo vnímala, čo rodičia hovorili som išla naspäť hore prezliecť sa. Mohli byť dve hodiny ráno a o šiestej nám išlo lietadlo. Vzala som si na seba to čo vždy. Obyčajne legíny a mikinu.

O necelú pol hodinu sme už stali pred letiskom. Netušila som prečo by sme sa nemohli jednoducho premiestniť rovno do Francúzska pred hotel, no to ma nemusí zaujímať. Na letisku boli rôzne obchody a ja som si kúpila nejakú tú malú kozmetiku, aj keď mama protestovala.

O pár hodín som už sedela v lietadle. Sedačky boli po troch, takže som sedela so Samom a Alexom. Výťazne som si vydobila miesto pri okne. Bola to moja prvá jazda lietadlom, ktorú som si užila. Milovala som lietanie už s metlobalu. Lietadlo nebolo veľké, mohlo tam byť približne sto cestujúcich.

Na to, že som sedela s bratmi tak to bola celkom fajn cesta. Trvala možno štyri - päť hodín. Neviem nepočítala som to. Vlastne som skoro celú cestu prespala.

Okolo druhej poobede sme došli na hotel. Vlastnila ho otcova známa a dala nám aj rodinnú zľavu, čo bolo to posledné, čo ma zaujímalo. Mali sme nejaký veľký apartmán a každý mal svoju vlastnú izbu. Celý hotel pôsobil luxusne. A keď hovorím luxusne, myslím fakt luxusne. Samozrejme tu najkrajšiu izbu som si ihneď pri vlastnila. Bola veľká, priestranná s luxusnou posteľou a veľmi pohodlnou. Po rohoch bol biely nábytok a pred posteľou bola celkom veľká telka. Mala som aj balkón s nádherným výhľadom na more a vlastnú kúpeľňu. No neber takú izbu.

Hneď tento večer po večeri som sa vybrala sa prejsť na pláž. Sama. Chcela som si to pozrieť skôr než mi bratia skazia pekné dojmy.

Sadla som si na piesočnatú pláž a sledovala som žiarivý západ slnka. No pritom som načúvala cudzie rozhovory no nerozumela som im všetko, keďže všetci vraveli po francúzsky. No asi preto, že som bola vo Francúzsku. Síce som po francúzsky vedela, ale len čiastočne, takže som polovici rozhovoru nepochopila.

Slnko bolo čoraz nižšie a tým sa aj príjemné schladzovalo. Sledovala som ho až kým nezapadlo za more a nerozsvietili sa pouličné lampy. Bolo to celkom dosť romantické nad čím som sa usmievala. Hlavou mi preblesla myšlienka, žeby som tu bola s Dracom a pozerali by sme na ten západ slnka, pričom by asi stále niečo hovoril a ja by som ho len počúvala a bola spokojná. Chýbal mi. Všetci mi chýbali. Rokfort mi chýbal. Chcela som sa tam už vrátiť, aj keď som vedela, že nás nečakajú dobré časy.

Spomenula som si na tú poriadnu žúrku a zadržiavala som smiech. Alex a Samo už na Rokforte nebudú no stále budem mohla robiť blbosti s Fredom a Georgeom, ktorý tam tiež vlastne budú posledný rok. Vlastne. Nikdy ma nemali moc v láske a boli ku mne slušný a normálne sa so mnou bavili, len preto, že moji bratia. Ale boli zábavný a celkom fajn.

Dobre, dobre stop týmto myšlienkam. Som na dovolenke budem si užívať.

Síce už bola tma, no šla som sa ešte pozrieť do mesta. Nebolo ďaleko, takže cesta netrvala dlho. Našla som nejaké nákupné centrum no bolo už dosť neskoro, a tak som sa pobrala na cestu naspäť do hotelu, nech nechytím krik od otca, že idem neskoro.

Prišla som na hotel, vošla do izby a hodila sa na posteľ. Urobila som tak, pretože nikto sa nenachádzal v spoločných priestoroch a tak som usúdila, žeby bolo zbytočné tam sedieť. Netrvalo dlho a zaspala som.