†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

80. Jediná možnosť

„Chápem to správne, že teraz máme nájsť jej denník?" ozvala sa Lexi ako prvá po tom, čo Lucy dočítala list.

„Mm, predpokladám, že keď jej chceme nejak pomôcť, tak asi áno," odpovedala Kiara.

„Mali by sme si pohnúť. Merlin vie, kde je a koľko máme času," povedala Lucy a postavila sa spolu s ďalšími štyrmi ľuďmi.

„Ten denník...myslím, že ho mala zo sebou, keď sme hľadali horcruxi," prispel Harry informáciou.

„Áno, skoro stále si do neho čosi zapisovala," dodala Lexi.

„Myslím, žeby sme mali začať hľadať.." povedala Hermiona a taktiež sa postavila.

„....To sa jej vážne chcete hrabať v jej osobných veciach?" ozval sa Draco, ktorý tam doteraz ticho sedel.

„No, uznávam, že to nie je stokrát slušné, ale ako jej najlepšia kamarátka som sa jej vo veciach hrabala nespočetne veľakrát, takže no," povedala mu Lucy a pozrela mu odhodlane do očí. Sama nemala ani potuchu, kde sa v nej berie toľké odhodlanie, keď jej najlepšia priateľka leží v nejakom neidentifikovateľnom druhu kómy.

„Fajn," uznal Draco napokon, no nie moc nadšene. „Kde máme začať? Môže byť hocikde."

„Nevidel niekto z vás, kde si ten denník potom dávala?" opýtala sa Kiara a pozrela na Rona, Lexi, Harryho a Hermionu.

„Stále, keď ho zavrela, tak si ho vložila do toho je vaku, čo so sebou mala," poznamenal Ron.

„Vo vaku..." nahlas premýšľala Lucy. „Kde dočerta máme nájsť jej vak? Veď môže byť hocikde."

„Keď sme vyleteli z tej núdzovej miestnosti, tak som jej ho videla na chrbte," povedala zamyslene Hermiona.

„Mali by sme sa rozdeliť. Ten jej vak môže byť hocikde v hrade. Dokonca tu už ani nemusí byť."

„Kiara má pravdu, rozdeľme sa. Hrad je veľký, aj keď si myslím, že bude niekde pri núdzovke, vôbec to tak nemusí byť," predniesla Lucy svoju úvahu.

„A čo tak použiť privolavajúce zaklínadlo? Nemuseli by ste ho hľadať."

„Nápad dobrý, no na nič platný. Nepoznáte ju, ona si svoje veci stále mimoriadne chránila a môžem vám zaručiť, že to nebude fungovať. Musíme ho nájsť-"

„Ručne," dokončil Draco vetu za Kiaru.

„Dobre. Um, Draco, ty poď so mnou a vy sa nejak rozdeľte. A keby ste niečo našli nech niekto pošle patróna," povedala Lucy a pozrela na Draca. Ten nemo prikývol a následne sa obidvaja spoločne vybrali cez hrad, ktorý prechádzal rekonštrukciou, k núdzovej miestnosti. Kráčali vedľa seba mlčky a prezerali si napoly zrútený hrad. Nie žeby sa nechceli rozprávať, alebo aby nemali o čom. Bolo to naopak no obidvaja boli moc zahĺbený do svojich vlastných myšlienok, ktoré boli prakticky skoro rovnaké, až na nejakú reč zabudli.

„Myslíš, že tu niekde bude?" spýtala sa Lucy, keď spoločne s Dracom stáli na dlhšej chodbe pred núdzovou miestnosťou. Poobzerala sa naokolo a videla len zrútené kamene hradných stien, ktoré takto ostali po výbuchu.

„Neviem," odpovedal jej, pričom sa mu pred očami vybavila spomienka z pred troch dňoch, kedy mu tu na tomto mieste Elya vletela do objatia.. „Grangerová povedala, že keď vyletela z núdzovky, tak ten vak mala na chrbte. Ale keď z tej metly zosadla, rozbehla sa ku mne a skočila mi do objatia, tak viem, že ho na sebe nemala." pokračoval Draco s tichým hlasom. „Takže, buď je Grangerová ešte aj slepá, alebo tu ten vak niekde hodila a je niekde tu..."