†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

28. Koniec všetkého

Odviedla som ho na tiché miesto v lese. Z jedného stromu je nádherný výhľad. Ja osobne som tam trávila veľa voľného času.

„To sme sa museli trepať, až sem?" Zavrčal.

„Hej museli, a keď chceš, aby sa ti tá farba VÔBEC niekedy zmyla tak drž jazyk za zubami," pohrozila som mu, sadla si na zem a začala debatu.

„Ináč ale to ružové háro ti fakt pristane," neodpustila som si štipľavú poznámku a úškrnula sa. On pregúlil očami a ďalej na mňa zazeral.

„Prečo si to urobil?" predniesla som pokojne aj keď to bola celkom hlúpa otázka.

„Čo konkrétne?"

„To tebe sa nedokrvuje mozog alebo čo?!"

„Heej skľudni tón." Ja mam skľudniť tón. Ja!?

„Ako to teda medzi nami je?" Bola to vskutku zvláštna otázka. No musela som to vedieť. Aj, keď som si nebola istá, či chcem počuť odpoveď, pretože to čo predvádzal, bol úplný opak toho, čo by som chcela počuť. Takto som si môj život nepredstavovala. Veru nie. No keď som sprostá, je to moja vina.

„Ako, ako? Ty si to vtedy nepochopila dosť jasne?" 

„Aký si mal k tomu dôvod? Aký rozumný dôvod si mal k tomu, ma len tak odkopnúť?! Pretože to, čo ty považuješ za dôvod, je totálne úbohé.”

„No pardón ale ja nebudem chodiť s nejakou špinavou Humusáčkou." Zaleskli sa mi slzy v očiach, no zahŕňala som ich naspäť. Nie nedovolím, aby ma videl plakať kvôli nemu aj po druhýkrát. Takú radosť mu nespravím.

„To nie je dôvod, Merlin Ja... Ja.. nechcem, aby to skončilo." Nedokážem opísať ako som sa vtedy cítila. Bolo vo mne stovky pocitov. Prečo to musí byť takto? Prečo to nemôže byť tak ako ja chcem, ako si ja želám?

Svet sa netočí len okolo teba.

Oh, ty mlč.

„Ty nechceš. Koho to zaujíma, že ty nechceš."

„Takže ty chceš všetko to zahodiť len tak za hlavu, že sa nič nestalo, že sa nikdy nič medzi nami nestalo? To vážne chces tých deväť mesiacov poslať len tak k vode, šak koho to zaujíma? Veď pravdaže, to nebolo nič, len chodenie s nejakou sprostou humusáčkou, že?!"

„No a?" No a? NO A?! To myslí vážne? To chce, aby som sa tu zosypala, alebo o čo mu ide? Potom už bude šťastný?

„No a?! Myslel si vôbec niekedy na náš prvý bozk?! Bol taký krásny a výnimočný. Vtedy akoby čas zastal. A nevrav, že nie. Držal si ma pevne pri sebe, aby som ti náhodou neušla. Ani som to nemala v pláne. Ten bozk sme si ako keby pohľadmi už vymenili stokrát, no naše pery sa dotkli až vtedy. A keď sa to už stalo, ja som vedela, že toto bola posledná chvíľa, čo moje srdce patrilo mne. Si len tak prišiel a ukradol si mi ho. Ah načo to ja vôbec hovorím, aj tak sú to len trápne reči sprostej humusáčky.” Na chvíľu som sa odmlčala a potom ďalej pokračovala, hoc som si prišla trápna. Jednoducho chcela som, aby to vedel.

„Ja...nemilovala som ťa len preto aký si bol ty, ale aj preto aká som bola ja, keď sme boli spolu. Chcela by som vedieť, či si to myslel vôbec niekdy vážne, alebo si to všetko mal pekne naplánované, ma takto raz odkopnúť.

Záležalo ti vôbec niekdy na mne? Milovala si ma vôbec? Ani sa nenamáhaj odpovedať, viem si domyslieť." Mala som čo robiť, aby som sa pred ním nerozrevala, po dokončení môjho monológu.

No čo som mohla čakať. Bez odpovede. On si išiel svoje.

„Ty rozumieš, čo je koniec? Vieš vôbec čo to slovo znamená, alebo ti to treba vysvetliť ako malému decku? Medzi nami už nie je nič. Absolútne nič. Je definitívny koniec chápeš tomu?!KONIEC!"  Toto som už nevydržala a pustila zo seba slzy von, aj keď som sa veľmi snažila tomu vyhnúť.