†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

26. Slová jsou jen kapky deště

Bolo ráno a musela som vstať. Po tom včerajšku som sa vážne chcela vykašľať na celú školu a ostať v posteli. Nemala som chuť nikam ísť, no zasa hneď prvý deň som nechcela vymeškať.

Pozrela som sa ľavo na Lucynu posteľ no tá tam nebola. Počula som zvuk sprchy, takže som usúdila, že bude v nej. Vykašľala som sa na sprchu a nalíčila sa. Obliekla som sa do uniformy a prehodila cez seba hábit. Vlasy som si vyčesala do vysokého chvosta a pár pramienkov som si nechala voľne poletovať okolo mojej tváre. Akurát, keď Lucy vychádzala zo sprchy, ja som zatvárala za sebou dvere von z izby. 

Musela som ostať silná. Rovnaká aká som bola predtým. Nikto by nemal vidieť, že som na pokraji zhrútenia. Prešla som okolo pár slizolinčanov, ktorý na mňa hádzali ostré pohľady. Ten idiot to stihol vykecať vštkým hej? No paráda, hneď mám lepší deň normálne. Namierila som si to do veľkej siene na raňajky. Brala som to tou najdlhšou cestou. Musela som si trochu pretriediť myšlienky. Nakoniec som tam došla a bola tam dokonca už aj Lucy Kiara a nejaké množstvo chrabromilčanov.

Prisadla som si k chrabromilskému stolu. Bol tam aj Harry, Ron s Hermionou. Pozdravila som a hodila sa na voľné miesto vedľa Rona. Zobrala som si párky a jedla som. Zrak mi sĺzol na slizolinský stôl. Konkrétne na známu blonďavú hlavu. Veľa bola Rony a očividne sa dobre bavili. Nenávisť voči nej sa opäť viac a viac prehĺbuje.

„Elya, si v poriadku?" spýtala sa ma Hermiona. Nemo som prikývla a stále upierala zrak na dotyčného blondiaka.

„Problémy v láske," šepla Lucy Hermione, keď sa na mňa pozerala dosť nechápavo, no zreteľne som ju počula. Presnejšie rozprávanie som nechala na Lucy, lebo ja by som to asi už nedala. Pekne im to vyrozprávala tak ako to bolo.

„A čo si čakala, že ako to skončí? My sme ti to vraveli ale ty nie. Veď je to predsa Malfoy, on sa nikdy nezmení," povedal Harry. No paráda, teraz mi budú vyčítať aká som naivná husa. Ja to viem, nemusia mi to vravieť.

„Ja viem, že sa zväčša správa príšerne ale.."

„Miluješ ho," doplnila Kiara. Jak ja nenávidím takéto konverzácie. Vždy sú trapné.

„Uhm" prikývla som skleslo a znova som zrak upútala na blondiaka. Vlasy mu stáli na všetky strany, čo sa často nestávalo. Naše pohľady sa streli. Na chvíľu som sa pozerala do jeho búrkových očí, no po chvíľke som zrak odvrátila. Bola som naňho naštvaná. Čo si myslí? Že mi bude robiť zbytočne nádeje a zbytočne bude vo mne vyvolávať city? Pche!

Hlavne som na sebe nemohla dať vedieť, že mi ublížil. Nie pred ním. Za to bude pykať. Ako to ešte vymyslím. Dobre, skôr zajdem za Fredom a Georgeom aby mi pomohli. Oni majú vždy skvelé nápady. Mala som s nimi taký primeraný vzťah lebo boli dobrý kamoši s mojimi bratmi. Sedeli sme tam všetci piati dosť dlho. Ron začal vravieť vtipy a my sme sa pridali..

„Pre Snapeove gate za päť minút začína vyučko. A ešte k tomu zo Snapom!" skríkla som a všetci sa vybrali rovnakým smerom. Až na Kiaru ona mala niečo iné. Utekali sme ako o život. Ako, keď ti vpáli raketa do riti. Dobehli sme tam len tak-tak. Ešte som si pred učebňou upravila vlasy a vkročila dnu. Sadla som si do voľnej lavice s Lucy. Vzápeti tam vtrhol muž celý v čiernom. mal čierne mastné vlasy. Jednoducho to bol Snape.

„Čo myslíš, kedy si tie vlasy umýval naposledy?" šepla som Lucy tak aby to počula len ona. 

„Neviem asi tak pred dvoma mesiacmi. Aj viac.”

„Tento rok budete pracovať v dvojiciach. Na základe vašich vedomostí, aby ste sa dostatočne pripravili na VČÚ. Dvojice som vytvoril ja. Keď ich prečítam presadnete si k danému. A nechcem počuť žiadne námietky." Predniesol hrubší hlas.