†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

53. Ďalšie klamstvá a zle správy.

Stála som tam jak tam zamrznutý stĺp. To myslí vážne? Ehhhh chalanov asi v živote nepochopím. Odišla som nakoniec preč do našej klubovne. Všetci tam boli natrepaný, a znova sa na mňa pozerali ako na najväčšieho vraha. Vzala som Lucy zo sedačky a surovo som ju ťahala do izby.

„A čo ti preplo zas?" Skríkla na mňa z polovicou tela na zemi a polovicou na sedačke. Komické musí sa uznať.

„Nie. Len...to je jedno poď do izby." Vysvetlila som jej. Prevalila očami, zdvihla sa zo zeme a išla so mnou. Zabuchla som dvere a len to treslo.

„Čo je zasa také súrne, že si ma musela vytiahnuť z polovice konverzácie.” Opýtala sa a ľahla si na svoju posteľ.

„Heh no....či je to súrne to neviem ale potebujem radu. Vieš jak, baba babe. Chápeme sa?" Neviem či to pochopila ale to je vedľajšie.

„No vyklop to." Vyzvala ma Lucy. Sadla som si na posteľ a oprela o lakte.

„Heh vieš jak teraz asi pred polhodinu či koľko sme sa s Dracom od vás oddelili?"

„Noo aaa?" Prikývla hnedovláska

„No a som sa ho pýtala, že kam sa stále vyparí vieš. No a nechcel mi to povedať neviem prečo, keď mi povedal, čo musí urobiť vieš. No a stále som do neho dobiedzala, aby mi to povedal, potom som mu vykričala že nemá na mňa čas a toto, potom sa zdvihol, že ide preč a s mu povedala, že keď odíde že mi len dokáže, že ku mne už nič necíti a že keď odíde tak bude koniec, a odišiel do slovami, že ho nebudem tým vydierať, že to môže povedať aj on. No a ja som to nemyslela vážne vieš, len som chcela aby zastal." Dopovedala som svoj ehm monológ.

"Emm dobree a akú radu potebuješ?" Ozvala sa znova Lucy.

„Heh ja neviem. Nemohla by si sa z ním porozprávať ty? Celkovo o nás aj tak. Prosiiiiiiiim Lucy." Prosila som ju. Mňa by už asi nepočúval.

„Em Ely... Toto je tvoja vec, ja by som sa do toho montovať nemala." Vravela Lucy. „Pozri, daj tomu čas. Pochybujem, že vaša veľkolepá láska od štvrtého ročníka by len tak skončila či čo. Ja sa vám do toho montovať nebudem. Je to vaša vec. Hovorím daj tomu čas, raz za tebou príde." Ach dráha Lucy, tá by mohla robiť vzťahovú poradkyňu.

„Hm...keď myslíš." Odpovedala som jej. „Idem si dať sprchu." Oznámila som, vzala som si uterák a zaliezla do kúpeľne. Napúšťala som si vaňu a uložila sa do nej. Asi by som mala počúvnuť Lucy. A to aj urobím. O pol hodinu som s tamade vyšla a spomenula som si že som si nedorobila úlohu z OPČM. Takže to idem robiť.

„Lucyyy??"

„Hm?" Odpovedala neprítomne.

„Že mi pomôžeš urobiť tu úlohu na OPČM, toto s tými neverbálnymi kúzlami? Prosiiiiiiiim najviac ako sa dá." Potrebovala som pomôcť. V praxi mi šli neverbálne zaklínadla od ruky ale napísať niečo o nich, tak to ne.

„Čo už s tebou." Odpovedala a vrhli sme sa na to. Rozložili sme si potrebné veci na posteľ a začali robiť. Popri tom sme aj úplne odchádzali od témy. Po asi hodine som to mala aj s pomocou hotové.

„Ďakujem strašne moc." Poďakovala dom sa jej a ľahla si do postele. Nezaspala som hneď. Chvíľu som len tak neprítomne civela na strop. Potom som sa otočila na bok a ako tak zaspala.

Ďalšie ráno bola sobota. Z postele som vyliezla dosť skoro. Išla som si umyť zuby a urobiť si jemný make-up. Keď som vyšla z kúpeľne Lucy už stala na nohách, a niečo si čítala. Prišla som k nej a cez jej rameno to prečítala.

Dnes o jedenástej pri jazere.

James.

„Čo je to?" Opýtala som sa jej.