†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

59. Veža

3.osoba

Nespala. Viac ako polovicu noci nespala. Nemohla. Stále mala v mysli ten incident z pred pár hodín. A tak len ležala v tesnom objatí blonďavého Slizolinčana a pozerala do prázdnej steny. Premýšľala. Premýšľala nad tým všetkým, čo sa jej za posledný čas dialo. Neurobila nič zle, tak prečo to všetko?

Bola už sobota. Nikto nemusel nikam vstávať a tak jej bolo jedno že kľudne z perín výnde až na obed. Lucy na vedľajšej posteli už bola hore, a tak Elya len predstierala spánok. Nemala náladu sa s nikým rozprávať. Iba načúvala a keď si bola istá, že jej najlepšia kamarátka sa už v izbe nenachádza otvorila znova oči. Otočila sa k spomínanému spiacemu Dracovi, pohladila ho po líci a vymotala sa odtiaľ.

Bolo na čase trošku zmeniť štýl. Chcela aby z nej išiel istý strach? Rešpekt? Nevedela to. Jediné, čo vedela bolo to, že už nechce aby vyzerala, roztomilo a nevinne. Skôr, aby zbudzovala rešpekt. A tak sa trochu pohrabala v skrini až našla outfit ktorý by sa jej hodil. Skladal sa jednoducho z kožených uplých džínsov, čierneho svetra, čiernych vysokých čižiem na viazanie tesne pod kolená a čierneho plášťa na zapínanie vpredu a s kapucňou. Dostala ho na Vianoce, no neobliekla si ho. Nemala k čomu a ani nechcela. No práve teraz nadišiel čas kedy to mohla zmeniť.

Prezliekla sa a sadla si za biely stôl, na drevenú čiernu stoličku, vybrala si zrkladlo a make-up a začala sa líčiť. Nie nijako extra výrazne. Zladila ho do tmavých farieb. Keď už bola hotová s líčením prešla k vlasom, kde si ich len prečesala a nechala ich rozpustené. Zadívala sa na seba, prešla koncami prstov po retiazke od Draca ktorá príjemné hriala na krku. Očividne jej ten Slizolinčan zabudol o tom náhrdelníku niečo povedať, pretože to nebol len tak obyčajný náhrdelník. Vyžarovala z neho mágia. Nie silná, ale dalo sa ju cítiť. No stále neprišla na to, ako ten náhrdelník funguje. Občas hrial na krku a občas tiež zacítila nejaké impulzy. No nevedela si to nijako vysvetliť.

Prišla si sama so sebou spokojná. Pohľadom posledný krát spočinula na svojom odraze a postavila sa. Otočila sa k spiacemu Dracovi. Teda, myslela si že spal, no opak bol pravdou.

„Ako dlho už na mňa tak pozeráš?" Spýtala sa a na tvári sa jej objavil malý úsmev.

„Pár minút" Povedal rozospato. Pousmiala sa nad tým, ako jeho hlas znel po ránu.

„Vidím, že si zmenila štýl."

„Uhm, ako vyzerám?" rozpažila ruky a urobila otočku okolo svojej osi.

„Ako Snape v dievčenskej forme."

„No haha." Zamračila sa na neho a vybrala sa ku kúpeľni.

„Chystáš sa niekam?" Opýtal sa Draco a dievča sa znova otočilo.

„No áno. Na raňajky. Teda skôr obed keďže bude dvanásť."

„Rovno zabudni, že ťa pustím samú. Pekne ma tu počkáš."

„Ako si môj princ želá," odpovedala a pokračovala v ceste do kúpeľne, kde sa zavrela a ešte sa umyla.

Medzi tým sa Draco už vymotal z postele. Upravil svoj vzhľad a čakal rozvalený na posteli na Elyu.

Vyšla z kúpeľne už úplne prípravná. Zahalená v čiernom plášti. Docielila presne to, čo chcela. Šiel z nej rešpekt, autorita, vážnosť, ba dokonca aj strach.

„Možme ísť?" Spýtala sa nezvyčajne chladným tónom. Slizolinčan, ktorý jej robil spoločnosť prikývol, postavil sa, prekrížil si z ňou prsty a vyšli z jej komnaty do do celkom prázdnej klubovne. Nebolo tam moc žiakov, keďže väčšina bola na obede. Ušli sa im pár zvláštnych pohľadov, no ani jeden to neriešil. Inštinktívne prezrela klubovňu, či sa tam nenachádzal aj ten jeden človek, ktorého stretnúť naozaj netúžila. Vykročili smerom k východu, keď Elya zastavila Draca.