Dear Diary,...

2.

„Naozaj nie, ďakujeme, prejdeme aj peši. Nemáme to vôbec ďaleko,“ snažila som sa ju presvedčiť.

„Ale Leaa, mne sa nechce cupkať. Ja by som sa radšej chcela zviesť,“ vzdychla si Ellie a vypúlila na mňa svoje veľké sivé očičká. No neurob pre ňu niečo...

„Vidíš? Má ma rada a chce sa so mnou zviesť tak jej v tom nebráň.“ zavrie si tú držku niekedy?
Oh, vravela som už, že mi nehorázne lezie na nervy?

Áno?

Nevadí, poviem to ešte raz!
Lezie mi na nervy!!!
Neskutočne.
Zakopať a nevykopať.

„To je asi jediná,“ zamrmlala som a Ellie sa začala smiať, aj keď som netušila na čom.

„Lea, Jas ti ukazuje rožky,“ smiala sa. Ach, to je decko. Veľké prerastené decko. Ruku som mu odtisla z mojej hlavy.

„Jednoducho nebudeme nastupovať do auta cudzím ľuďom, dobre zlatko?“ pohladila som ju po hlave a Jason sa neveriacky pozrel.

„Som ti cudzí?“ zarazene sa spýtal. Prekvapilo ma to. To, že vôbec javí záujem. Nepáči sa mi to. Určite ho ale javí kvôli Ellie. Má len jednoducho rád talentované malé deti, ktorým pomáha s čítaním v škôlke...áno, isto to tak je.

Bože, čo si to snažím nahovoriť?! Viditeľne sa zaujíma. Až priveľmi.

Tá bezpečná vzdialenosť od všetkých ľudí (s výnimkou Emmy) sa pomaly zmenšuje. Čo to spôsobilo? Sú na vine fialové vlasy? Alebo niečo iné!? To by asi javilo záujem viac ľudí. Ale je tu len tento. Keby to bol hocikto iný...

„Áno.“ odpovedala som odhodlane. Som tvrdohlavá. A svojská. A navyše cholerik, takže som povedzme, vytrvalá. „A navyše,“ podišla som bližšie k nemu, aby to Ellie nepočula. „Kto vie, koľko dievčat si užilo na týchto sedadlách,“ fľochla som mu do tváre. Vyvalil na mňa oči.

„Prisahám, že tu žiadna nebola! Toto je otcovo auto,“ s úškrnom na tvári si ma prezeral.

„Ale Lea. No ták. Jedenkrát.“ Ellie na mňa hodila psie oči. Boli to tie najkrajšie psie oči, aké som kedy videla. „Jeden,“ ukázala na prstoch, prišom Jason našu situáciu sledoval s úškrnom, ktorý ma tak neuveriteľne štval.
„Jedinkýkrát, prosím. Ja mám Jasa moc rada. Je veľmi fajn,“ priznala a líca jej jemne očervenali. Udivene som na Jasona zazerala.
On? A fajn? Ty vole, čo jej nasľuboval? Prečo je k nej taký milý? Ja mám vážne podozrenie, že to so mnou súvisí.

„Fááájn,“ precedila som pomedzi zuby a prebodla som Jasona nenávistným pohľadom. Ten sa len usmial a odomkol auto na parkovisku.

„Tak nasadať, vážená,“ povedal a otvoril Ellie dvere. Tá sa usmievala od ucha k uchu.

„Som princezná a ty si môj sluha, keď mi otváraš dvere?“ spýtala sa a ja už som chcela namietnuť, že by si mala radšej premyslieť, čo hovorí, ale Jason moju ideu prerušil.

„Samozrejme,“ usmial sa na ňu a zapásal ju. Prečo sa správa tak milo? Nemá to byť náhodou ten nenapraviteľný sukničkár a podlý teenager, ktorý sa fláka po nociach a robí všetko možné?

Možno sa v ňom mýlim...

To ťažko...

Podišiel ku mne, ale ja som sa starostlivo usadila na prednom sedadle strieborného Subaru. A verte, či nie, aj zapásať som sa vedela sama. Prevrátil nad tým očami. Naozaj mal potrebu zapnúť mi pás?!
Toto ale nie. Ja proste nechcem byť objavená. Nechcem, aby o mňa niekto javil prehnaný záujem. Viem, preháňam, keď si namýšľam, že Jasonov záujem je prehnaný, to ani zďaleka nie...ale tak...doteraz sa mi darilo obmedzovať spoločnosť nesprávnych ľudí. Nesprávnych v mojom zmysle znamená nesprávnych pre mňa v mojej situácii, ak sa to tak dá nazvať.