Dear Diary,...

6.

„Čo mama?“ spýtala sa Emma, keď v tom sa za nami objavili Austin s Jasonom.

„Hm, celkom fajn. Veď hento som ti hovorila, inak nič nové. Asi ju zajtra alebo pozajtra pustia domov. Robili jej ešte nejaké testy, keď som tam bola naposledy,“ odpovedala som a smútok som nedala najavo.

„A to bolo kedy?“ pripojil sa Austin.

Ach.

Rozprávaš sa o osobných veciach s najlepšou kamarátkou a hocikto ti do toho len tak skočí.
Veď prečo nie? Rovno môžem ísť na sekretariát a vykričať to do rozhlasu!
Nie, nie som taká podrážená ako vyzerám!
Fajn, možno trochu..

„Včera,“ povedala som bez emócií. Nechcela som vyzerať ako veľmi psychicky labilná.
*Zase predsudok*
Naozaj mám pocit, že mala Emma pravdu, keď hovorila, že nie som sama sebou a celý môj život je jeden veľký predsudok, ktorý si nechcem pripustiť...smiešne.

„Aha. Tak to máš blbé,“ potľapkal ma po pleci.
Áno, typická veta niekoho, kto nalieha, aby som sa mu vyliala a potom ma odpálkuje niečím tak trápnym ako je „To máš blbé.“

„No, chalani, do šatní s nami už hádam nepôjdete,“ Emma si prekrížila ruky na prsiach pred dámskymi šatňami na plávanie.
Túto hodinu praktizujú prvý rok a myslím, že to má celkom úspech.

Jason sa zasmial a odpochodoval spolu s Austinom, vedľa, do chalanských šatní.

Nemám rada vodu.
Dobre, toto bolo prehnané. Musím piť, umývať sa, ale neznášam, keď musím vliezť do tej ľadovej prechlórovanej vody, z ktorej mi, aj po umytí, ešte dva dni smrdia vlasy.

„No tak, Chloe, bojíš vody?“ uškrnul sa. Už ani nemusím hovoriť, kto.

„Nie, ale nemám rada ten prvotný pocit studenej vody, keď do nej vleziem,“ odsekla som. Zasmial sa. Stále, proste stále mu je niečo smiešne, na niečom sa uškŕňa, škerí, uchechtáva.
Ach, ako ho ja nemusím!

„Hm, tak to máš fakt blbé,“ poznamenal pobavene a sotil ma do bazéna.

Ja ho zabijem!

Tá voda mohla mať tak osemnásť stupňov a to bolo pre mňa, akoby do nej prisypali tony ľadu. Vynorila som sa. Jason sa stále uškŕňal.

Vyliezla som z bazéna, ráznym krokom som k nemu došla a vlepila som mu takú facku, že sa zapotácal a stratil rovnováhu. Mňa však stiahol so sebou a skončili sne v tej vode obaja.
To si snáď robíš...

„Ale no.“ zaškeril sa, keď sa vynoril a prehrabol si mokré vlasy. Len som naňho hodila škaredý pohľad a vyliezla som von.

„Jasík! Poď ku mne!“ zakričala naňho zmaľovaná Samantha.
A že Jasík...no povraciam sa.
To je presne ten typ človeka, akože...
Fuj. Vďaka. Nemám. Záujem.

„Eh, no. Nechceš sa odmaľovať? Ak sa ti to roztečie, ja s klaunom domov nejdem!“ vyhlásil a som sa potichu zasmiala.

„No dovoľ! Toto mám originál kozmetiku do vody od značky-“

„Okay, toto mne nehovor. Mňa to nezaujíma. Celkovo ma nezaujímaš, tak načo ma sakra zaťažuješ takými kravinami, ako je značka tvojich somarín do vody?“ vyletel na ňu.
Zas bude mať na nič náladu. Ale ovládol sa s vulgarizmami. Bingo!

„Tak načo sme spolu, keď ťa nezaujímam?“ vyštekla po ňom.

„Máš pravdu. Načo sme spolu?“ posmešne sa zasmial a otočil sa na odchod.