Dear Diary,...

4.

„Lea, prosím ťa choď s malou na tanečnú,“ prosebne sa na mňa pozrela mama a hodila do seba ďalšiu tabletku.
Za posledné hodiny už asi tretiu.

„Mami, ak ti je zle, zavolám ti sanitku, dobre?“ navrhla som jej, no ona len nesúhlasne pokrútila hlavou.

„A kto by sa postaral o Ellie a teba, keby si ma tam náhodou nechali?“ zúfalo sa spýtala a chytila sa za hlavu.
Videla som na jej, nezvládala to.

„Mami, mám sedemnásť, o chvíľu som dospelá, nemusíš sa báť. Variť viem, Ellie bude rada, ak si dáme takú ,súrodeneckú párty',“ naznačila som prstami úvodzovky. „A zoženiem si nejakú brigádu. Viem, že je toho na teba teraz veľa, pomôžem ti. Podstatné je, aby si bola zdravá,“ usmiala som sa a objala som ju.

„Tak dobre. Ľúbim ťa, Chloe. Ani si nevieš predstaviť, ako.“ objala ma ešte tuhšie a párkrát zamrkala, aby jej žiadna slza nevypadla z oka.

„Maminka, čo sa ti stalo?“ pribehla k nám Ellie. Čupla som si k nej a chytila som ju okolo pliec.

„Ellie, zlatko, maminke je zle. Pôjde k ujovi doktorovi a ten sa pozrie, či náhodou nemá nejakého bacila. Na pár dní si spravíme párty. Len ty a ja, dobre? Len musíš nechať maminku oddychovať, fajn?“ usmiala som sa, aj keď som cítila, že sa mi do očí nahrnuli slzy.

„Jee, párty. Bude to super a mama sa aspoň vylieči,“ doširoka sa usmiala. Mama ju vtiahla do objatia a pobozkala do vlasov.

„Zaveziem ťa do...k doktorovi,“ takmer som povedala do nemocnice. Ellie by už nebola taká bezstarostná.

„Tak dobre. Ellie, si zbalená na tanečnú?“ spýtala sa mama.
Možno aj toto je jeden dôvod toho, prečo je taká múdra. Je samostatná. Mama jej v živote veľmi nepomohla, nedávam jej to za zlé. Mala to ťažké, keďže jej umrel manžel. A malá Ellie dostávala všetku pozornosť len odo mňa alebo od nikoho. Je to veľmi nadané dievčatko.

„Áno, len neviem, kde mám dres,“ mykla plecami. Prala som ho.

„Počkaj, hneď ti ho donesiem,“ povedala som a bežala som do práčovne.

Nasadli sme do auta.
Mamu som vyhodila pred poliklinikou a s Ellie som sa ponáhľala do tanečnej školy.

„Našla som si tam najlepšiu kamarátku,“ nadšene hovorila Ellie. „Už sa teším, keď sa stretneme,“ dodala.

„Neboj, to bude o chvíľu,“ uistila som ju a zaparkovala som na parkovisku vedľa nejakej čiernej audiny. Zas nejaký snob.

Ellie začala chodiť len nedávno. V pondelok tam bola prvýkrát, takže je predvídateľné, že si tam našla kamarátky.
„A ako sa volá tá tvoja kamarátka?“ spýtala som sa, pričom som vyberala veci z kufra auta potrebné na jej hodinu.

„Vanesska Taylorová.“ odpovedala.
To snáď nie! Mne to ľudia asi robíte naschvál...osud? Karma?

Čo som komu urobila!? Snažím sa ho zbaviť.
Ale nie, on pomáha mame v škôlke a najlepšia kamarátka mojej sestry je jeho sestra.
Osud ma nemá rád! On si určite potajme číta môj denník a robí mi zámerne napriek.

„Heh. To je super,“ precedila som a nervózne som si hrýzla peru.

Vošli sme do telocvične a zložili sme sa na nejakú voľnú časť lavičky.
Jason tam nebol, to sa mi uľavilo. Pribehlo k nám nejaké malé dievčatko a ja som ho v nej hneď spoznala.
Tie oči, nos, pery, vlasy, jednoducho všetko. Sú takmer symetrickí.
Hm, až na to, že Vanesska je od neho mladšia asi o trinásť rokov.
Hm, dajme tomu, že má Jason osemnásť. Ona vyzerá na päť/šesť. To by akurát sedelo.