Dear Diary,...

48.

13:56
Dnes si mal tú príležitosť ocitnúť sa v mojej škole. Neviem, asi som si ťa nejak omylom zbalila, lebo pravidlo číslo jeden hovorí: Nikdy neber denník do blízkosti Samanthy, takže...
Ale celkom si mi padol vhod. S Jasonom sa nerozprávame. Jediné slová, čo sme prehovorili bolo ,,Ahoj" od neho, keď som si sadala do lavice a ja som mu na to len ,,Ahoj" a bolo po rozhovore. Vyzeral dosť zničene. A navyše, dnes ráno som videla Arthura a z úst mu tiekla krv. Ak mu to spravil Jason.... tak....
A mám sa s ním stretnúť dnes po škole. Hneď po škole. Počkám si ale, kým Jason odíde. A potom sa s Arthurom stretneme v lesíku za školou. Sadneme si tam niekde pod stromček, porozprávame sa a ja vypadnem a môj sľub bude splnený. Nič viac, nič menej. A ak by ťa zaujímalo, že kde toto píšem...vypýtala som sa z telesnej, že mám krámy a je mi dosť nahovno. Na toto telocvikár vždy skočí  a ja môžem celú hodinu stráviť na wckach. A krámy mám, len mi nie je zle. No...zle mi možno je, ale nie z krámov. Skôr z napätia, panujúceho medzi mnou a Jasonom. Ach jaj! Ja neviem, ako... proste je mi ľúto, toho, čo sa včera stalo, ale zároveň mám pocit, že on je ten, kto by sa mal ospravedlniť. Ale v podstate, on už sa ospravedlnil...bože! Celé je to nanič. Sme pohádaní a ja sa mu mám ospravedlňovať za to, že on nechce, aby som išla s nejakým chalanom, ktorý pre mňa nič neznamená, von? To je absurdné. A dosť ma trápi Arthurov ksicht. Nie je mi ho ľúto, len budem na Jasona dvojnásobne naštvaná, ak sa dozviem, že je to jeho práca... čo mám robiť, denníček môj premúdrelý? Keby si len vedel poradiť... no nič. Včera som sa sťažovala, že nemám o čom písať... nemala som sa sťažovať. Ach...
-Le@.

,,Čo je Lea? Už si Jasona omrzela?" pristavila sa pri mne cez prestávku Samantha a očkom žmurkla na Jasona. Asi si všimla, že dnes konverzácia medzi nami dvoma. Jason, sediaci vedľa mňa, na ňu fľochol pohľadom.

,,Pojeb sa, Samantha," zavrčal a ona si rukou zakryla ústa a odišla. Ja som sa postavila a odišla poblíž Emminej lavice.  Prvé, čo som Jasonovi vždy vyčítala, boli vulgarizmy. Prečo opäť začal? Uff, toto je nad moje chápanie. Je mi fakt zle, asi pôjdem na záchod, lebo strápnim pred celou triedou. A to je to posledné, čo chcem. Razom by o tom vedela celá škola. Ako, mne by to bolo jedno, ale asi by mi neboli príjemné Samanthine ponižujúce poznámky. Ale keď pri sebe nemám Jasona, cítim slabšia. Zraniteľnejšia.

Naozaj som vyklopila ehm...svoju vec. Ale stihla som to. A Emma mi písala smsku, že na tom WCku môžem ostať celú hodinu, pretože ma ospravedlnila učiteľke, že mi je zle. Cez hodinu za mnou aj bola. A hovorila, že ju poslala učiteľka, pozrieť sa, či som v pohode. Už som v pohode, len mám pocit, že najbližšie dni do úst nič nevložím. To by sa Jasonovi asi nepáčilo...

~~~

Už sedím pri stromčeku v malom lesíku, kde sa mám stretnúť s Arthurom. Práve pozorujem Jasona, Emmu a Austina, ako vychádzajú zo školy. Emme som povedala, aby im povedala, že som išla domov s Luciusom a Lucy. Aj im dvom pripomenula, že keby dačo, išla som s nimi, pretože oni mali o jednu hodinu menej. Všetci súhlasili aj pod podmienkou, že im to vysvetlím neskôr, prezradila som im len, že máme s Jasonom takú menšiu krízu. Zatiaľ najväčiu, akú sme kedy mali...
,,Á, tu si. Nevedel som ťa nájsť. Už som sa celkom bál, že si neprišla," zasmeje sa. Len myknem plecami. Nič od toho nečakám. ,,Stále si taká tichá?" sadne si vedľa mňa.

,,Nie," odpoviem jednoducho. ,,Len nemám náladu," dodám.

,,Niečo s Jasonom?" spýta sa. Neviem, či toto preňho potrebná informácia.

,,Vieš, Arthur, chcem, aby si vedel, že ja s tebou nič mať nechcem," poviem mu to narovinu. Nadvihne obočie a zasmeje sa.

,,Vieš, myslím, že mi to došlo, keďže si zadaná. Ja som sa s tebou len chcel vidieť, kedže si sa mi kedysi páčila a chcel som vedieť, ako sa máš," povie mne to príde úplne o ničom. Viem, že mu nejde len o to, ako sa mám.

,,Počuj, o čo, alebo, o koho ti ide?" vybafnem naňho. Prekvapene na mňa pozrie.

,,Ja...ja...o nikoho mi nejde. Normálne som ťa chcel vidieť," nasucho povie. Klamár...

,,Áno, jasné. Aký vzťah máš s Jasonom Taylorom?" prejdem k podstate. Ja zas nie som blbá, viem odhadnúť, kedy človek klame.

,,Ehm, nie veľmi dobrý. Je to imbecil," prizná.

,,Pozri, mne je úplne jedno, čo je medzi vami dvoma, alebo skôr, aký máš ty problém s ním pretože on sa o tebe nikdy nezmienil a to mi hovorí všetko, ale ak si myslíš, že tým nejak ohrozíš náš vzťah, tak neohrozíš!" syknem a zaraz vstávam zo zeme.

,,Okey, ale nebudem ti pripomínať, že teraz sa ignorujete," škodoradostne sa mi vysmeje do ksichtu a ja mu v tej sekunde vrazím do nosa. Otočím sa na päte a ponáhľam sa domov. Už  sa naňho neotočím, ale účinky mojej rany budem vedieť zajtra v škole. Bodaj by mal rozbitý nos a ostal by mu krivý do konca života!!!

Ale...ako on vedel o tom, že sme s Jasonom pohádaní? Kto mu to prezradil? Sám sa to dozvedieť nemohol, pretože on je maturant a má triedu úplne niekde inde ako ja...kto mu to len vykecal?
Zazvoním na dverách Taylorovcov. Nie, nejdem za Jasonom. Idem za pani Taylorovou, ohľadom mojej brigády. Dnes mám mať službu a idem sa spýtať, že čo a ako. Ona má dnes len poobedňajšiu skupinu, takže pôjdem s ňou. Otvorí mi Jason.

,,Ahoj," pozdravím ho. Na môj pozdrav len kývne hlavou. ,,Je mama doma?" spýtam sa a on do domu zakričí - Mamaaa! Chloe je tu!
Hm, hlasnejšie to nešlo.

,,Prečo si dnes nešla s nami domov?" pozrie na mňa. Viem, že sa to pýtal aj Emmy, ale chce počuť, čo poviem. Ale on isto bude vedieť, že mu nehovorím pravdu. Takže to ani nemá zmysel. A navyše, ja mu už klamať nechcem.

,,Bola som na tom úžasnom stretnutí s tým dementom. Asi som mu rozbila nos," poviem, akože len tak, veď sa nič nestalo.
Jason sa uškrnie.

,,Čo spravil? Dúfam, že tebe nič!" vystrašene sa ku mne priblíži.

,,Čo si! Mne?" zažartujem a on sa usmeje. V tom ku mne podíde Layra, tá obrovská doga, ktorú ja nemám v láske už len kvôli jej veľkosti.

,,To som rád," povie a strhne Layru za obojok, aby si odo mňa držala odstup.

,,Á, Lea. Vieš čo? Dnes si daj voľno, choďte sa porozprávať, ja dnes nemám veľa práce," usmeje sa na mňa pani Taylorová.

,,Ste si istá?" uisťujem sa.

,,Len bežte," mávne rukou a vyparí sa z domu. S Jasonom si vymeníme jeden dlhý pohľad.

,,No poď" prehovorí napokon a ja poslušne vstúpim do domu. Vlezieme do jeho izby a zavrieme dvere. Uvoľnene sa posadím na jeho posteľ a skúmavo sa naňho zahľadím. Všimne si môj uprený pohľad a nadvihne obočie. Takzvaná neverbálna komunikácia je u nás úplne bežná. ,,Neodpovedala si mi," začne, keď si sadne vedľa mňa.

,,E?" nechápavo naňho pozriem.

,,No prečo si mu vrazila?" usmeje sa. Je vidno, že veľmi nemajú v láske, už viem, prečo tak reagoval, keď mi prišla tá smska.

,,Lebo ma naštval. A povedal ti, že si imbecil," dodám.

,,A krpatá agresívna Chloe sa postavila a je..bachla mu rovno do nosa, hej?" uškrnie sa.

,,Nenadávaj prosím ťa, aspoň nie v mojej blízkosti," napomeniem ho a on si rukou prekryje ústa. ,,Presne tak," prikývnem na jeho gesto. ,,Fajn, tak... ja už asi pôjdem," poviem po chvíli ticha.

,,Môžeš ostať, ak chceš," povie a ja zložím ruku z kľúčky.

,,Myslím, že by som mala ísť," rozmyslím si to a opustím miestnosť.