Dear Diary,...

51.

14:55
Ahoj!
Opäť...
Hanbím sa za seba... už takmer mesiac som ťa neotvorila. Z dvoch dôvodov...
1. Nevedela som ťa nájsť...proste si sa nejak stratil...našla som ťa pred týždňom.... a keby si len vedel, kde... neviem, či ti to mám vôbec vravieť, pretože to je dosť nechutné a ja som prekonala svoju najhoršiu nočnú moru. Chcela by som za to Nobelovu cenu. Teraz si určite vravíš- ,,Preboha, kde som to trčal tri týždne?!"
Okej, poviem ti to...

Nejakým spôsobom (pravdepodobne, keď som si ťa brala k Jasonovi) si sa ocitol v Layrinej búde...hnus, ja viem...
Ty si nebol v tej búde celé tri týždne. Ty si bol zapatrošený niekde v Jasonovej izbe, alebo niekde vonku a Layra ťa našla a v zuboch si ťa odniesla k sebe do búdy. Videla som ju a potom som sa tri hodiny odhodlávala, či tam vleziem...
A?

...nie, neohodlala som sa... išla som za Jasonom a povedala mu, čo sa stalo...smial sa. A hrozne. Povedal, že Layru dá do vnútra, ale do búdy si musím vliezť sama. A strašil ma, že ani on sám nevie, čo všetko sa v nej nachádza. Bola som na to sama...
Jason si ju zavrel v izbe a zišiel naspäť za mnou, aby sa pozeral, ako ja leziem sama do búdy (ktorá je tak veľká, že by som tam hádam aj bývať mohla), do ktorej by som pri iných okolnostiach nikdy nevliezla... bolo to to najhoršie, čo som kedy robila. Bola tam tma a neuveriteľne to tam páchlo...
Po najodpornejšej polminúte hľadania som ho našla. Bol celý uslintaný...zobrala som ho do ruky, len tak, medzi dva prsty, aby som nemala ten hnus z Layrinej papule na ruke a opatrne som sa pobrala von s garsonky veľkosť Chloe (tým som akože myslela jej veľkú búdu). Jason sa furt smial. ,,Mal som pocit, že si sa tam stratila." poznamenal, keď som vyšla. A ja som som zas mala chuť mu vraziť. Dámy a páni, Jason je ukážkový kandidát na obetavého a láskavého priateľa roku.... <potlesk, Chloe, ten sa vydaril, haha>
Musela som ťa sušiť dve hodiny a si ešte viac zrámovaný, ako predtým. No ja ťa mám aj tak rada. Neliezla by som tigrovi do búdy len pre niekoho. Napríklad, Jasona by som nechala, nech sa tam natrepe sám...
Takže, toto je prvý dôvod, prečo som si do teba nezapisovala. A navyše, stále ma odpudzuje to, že neviem, čo všetko s tebou robila...
2. Druhý dôvod je ten, že som vôbec ale vôbec nemala čas. Stále čosi. A teraz do nás pchajú všetky tie závrečné písomky.... a dokonca už polroka trepú o maturite, ktorá je, mimochodom, až za rok... no proste, mala som plnú hlavu iných vecí, ako teba, prepáč. A dobre, priznám sa, všetko je to spojené aj s tou nechuťou k tebe. Jednoducho, hnusíš sa mi, prepáč. Nemôžeš za to. Môžem za to čiastočne ja, pretože som ťa stratila, ale najviac za to môže ten prekliaty pes, s ktorého mám teraz strach ešte viac....
Za čas (presne povedané, tri týždne), ktorý som ťa zanedbávala, sa nestalo nič také neobvyklé. Vlastne, áno, stalo sa toho kopu. Asi by si to chcel vedieť. Tak fajn, poviem ti to.
Emme už rastie bruško. Je to strašne zlatééé. Keď pomyslím na to, že tam niekde sa skrýva tak podobne úžasný človek, ako je ona...ach... som rada, že som jej nedovolila dať si ho preč. A ona mi ďakuje za to, že ma poslúchla. A Austin bude podľa mňa super otec. Keby si ho videl... je tak hrozne starostlivý. Je to tak krásne. Až také nostalgické. Mám taký pocit, že už nie sme deti. Už nie sme tí nezbední puberťáci, ktorí si robia, čo sa im zachce. Už sa nepreháňame mestom, ako malí tínedžeri, čo si myslia, že majú celý svet v rukách. Oni čakajú bábo, ja mám priateľa a Lucius tiež. Všetci už máme svoj vlastný život, aj keď sa to nezdá...stretávame sa oveľa menej často (ak nerátam školu). Inak, ak by si chcel vedieť, za päť dní som oficiálne plnoletá... jupiii. Už nebudem vytŕčať. Jason bude mať v septembri dvadsať. Príde mi to tak...cudzie. Och, on si pripíše druhý krížik, zatiaľ čo ja sa ešte len budem radovať s plnoletosti. Ale tak, dva roky je podľa mňa v pohode rozdiel. Juuj.
Ďalej, neuveríte, ozvala sa mi Laura, to dievča, čo sme stretli aj s rodinou na našom pobyte na tej horskej chate. Že je s tým...ako sa to len volal...Alan? Či Alien? Okej, Alien to asi nebude.... Áno, Alan. Ale to je už od veci...Jednoducho, sú stále spolu a mňa to teší. A veľmi. To je také zlaté.
Ďalej...Ellie a Vanesska sa naďalej venujú tancu a sú tie najsamlepšie kamarátky na svete. Možno raz budú aj rodina... inak, teraz mi napadlo, mám taký čudný pocit, že Emma s Austinom čosi chystajú, a tým čosi mám na mysli, svadba, alebo niečo také, lebo vždy, keď padne otázka, kedy bude svadba, snažia sa to nejak zahovoriť. Uff. No neviem, neviem. Bola by som super družička. Možno, keby všetkým, čo ma nepoznajú nahovorím, že mám dvanásť, možno na to skočili... <Dnes si akási vtipná, Chloe>. Počuli ste to? Ja nie som normálna...nazvala som sa Chloe!!! To už som chytila od Jasona. Ten mi nikdy v živote nepovedal Lea. Ale, pravduppvediac, páči sa mi to. Viem, že keď si toto niekedy prečíta, bude ma ešte viac provokovať, ale mne to je jedno...
A inak, už som (za tie tri týždne) rozmýšľala, ako sa bude volať Emmine dieťa. Dobre, táto veta vyznela vééľmi divne. Samozrejme, že Emma zvolí meno dieťaťa podľa seba, no poprosila ma, aby som spísala zoznam mien, ktoré by som ja navrhovala a plus, mám tam dopísať aj tie, ktoré vybrali ona s Austinom a potom sa rozhodne.
A ja som zas vyberala s Jasonom...ako...pre ich dieťa, aby vám bolo jasné. A prišli sme na toto...

Dievčatá:
1. Sarah (meno od Emmy a Austina)
2. Rebeca (odo mňa)
3. Chloe (od Jasona -_-)
4. Hannah (from me - úplne mega sa mi to meno páči)
5. Emma (podľa mňa by bolo super, keby sa volá, ako mama)

Chlapci:
1. Erick (od Emmy a Austina - zaujímavé, že sa zhodli...)
2. Christian (odo
mňa)
3. Jason (od koho asi <egoista, Jason ♡>)
4. Lucas (♡)
5. Adam (super meno, podľa mňa)

-Takže toto sme s Jasonom spísali počas nudy. Myslím, že to je dobre a že bude z čoho vyberať...

A posledné, o čom by som sa chcela baviť - ja a Jason.
Je super, že odvtedy, čo sme sa pohádali prvý (a zatiaľ aj posledný) krát, sme sa už nehádali a vychádzame úplne skvele. Som šťastná, že mám niekoho, kto vždy stojí pri mne a dokáže ma milovať aj s mojími zápornými stránkami. Samozrejme, ja jeho takisto. A keďže sme spolu šťastní, rozmýšľali sme o spoločnom bývaní...keď budem mať tých sweet 18. Nie hneď, kľudne aj o rok, len sme nadtým zatiaľ uvažovali a celkom sa nám to pozdáva. Ale ešte o tom nikto nevie, takže to nemusíme riešiť tak naliehavo... je to vo vzduchu, vyjadrili sme sa a už len počkáme, kým príde tá správna chvíľa. Ale Layru so sebou neberieme! - moja prvá veta, na ktorej sa Jason strašne smial, no no zároveň som v jeho očiach videla zármutok, pretože Layra je jeho pes a má ju moc rád. A ona bola darček od Jasnovho otca pre Jasona. Nakoniec som povolila, no len s tým, že mám pravidlá ...
1. Pokiaľ nebude pršať snežiť alebo niečo podobné, bude vonku v búde.
2. Nebude v spálni...
3. V žiadnom prípade v posteli.
4. A Jason ju naučí, kde má cikať a tak.

A som mu zas naoplátku sľúbila, že sa pokúsim zbaviť fóbie z nej a pokúsim sa s ňou vychádzať ... Áno, skutočne som to sľúbila... veľké rozhodnutie, že? Ale mne to len prospeje...

Okej, už ma začína bolieť ruka...
Myslím, že som ti tie tri týždne dostatočne vynahradila... uf...zatiaľ najdlhší zápis v histórii teba.
No nič, idem, lebo ma zháňa Jason. Pozval ma na pizzu, vraj, aby som ešte pribrala... hii! A to som ti zabudla povedať! Pribrala som kilo! Už mám štyridsaťdeväť, haha. Jason je rád, pretože ja sa snažím jesť, lenže tej váhe sa akosi nechce stúpať, ach...aspoň, že ideme na tú pizzu... okej, maj sa ♡♡♡
S láskou, tvoja
Le@.