Dear Diary,...

16.

Spolu s Emmou sme sedeli v kaviarni a odchlipkávali sme z horúceho nápoja. Áno, konečne sme sa spolu kamsi vytrepali. Austin namietal, že pôjde s nami, takže som rýchlo zachraňovala situáciu niečím ako: Jason mi hovoril, že sa s tebou chce stretnúť.
Na to len mykol plecami a odbehol za ním. Takže som sa ho zbavila a navyše, Jason sa má komu aspoň posťažovať.

„Tak to sa teda načaká,“ poznamenala Emma. Reagovala na Jasonovu poznámku ohľadom toho, že uvidíme, kto začne doliezať ako prvý. Ak si myslí, že to budem ja, tak je na veľkom omyle. Nie, ja sa neznížim na takú úroveň, aby som za ním doliezala. Takže je na veľmi veľkom omyle.

„To teda hej,“ pritakala som a podala som servírke prázdnu šálku od kávy.

„Prinesiem vám ešte niečo?“ milo sa spýtala. S Emmou sme na seba pozreli a naraz sme pokrútili hlavou.

„Len účet, ak je to nutné,“ pokúsila som sa o vtip. Emma sa zasmiala, ale chúďa to pätnásťročné dievča na nás nechápavo zazeralo.
Asi nepochopila.
Hm, zoberte si to takto– kto by pochopil moje vtipy? Tie moje suché vtipy, ktoré nemajú logiku...

„Ideme?“ spýtala Emma po chvíľke.

„Jasné,“ prikývla som a vyšli sme von z vydýchaného vzduchu mestskej kaviarne.

„Čo tak dnes prespávačka u nás, keďže je ten víkend, hm? Čo ty na to?“ navrhla vonku.

„Dobrý nápad. Poď, ideme k nám, zbalím si nejaké veci a oznámim to mame,“ povedala som a zamierili sme k nám domov.

S mamou som všetko  vybavila, nezabudla som pribaliť denník a mohli sme vyraziť.
Po ceste mi volal Lucius, či nejdeme von. Veľmi elegantne som ho chcela odmietnuť, no Emma mi vzala mobil a tenkým spevavým hláskom sa ozvala: „Ide sa dívať horor. O päť minút na námestí, nemeškaj, lebo ku mne sám netrafíš,“ a zložila. Vždy ma udivovala tá jej ľahkosť a bezstarostnosť. Takto vybaviť stretnutie, alebo ja neviem ako to mám nazvať, to dokáže len ona. Ja by som to asi nedokázala.

Ako som očakávala, telefón sa opäť rozozvučal známou piesňou od Shawna Mendesa. Čakala som to. Lucius sa chcel presvedčiť, či je to pravda alebo mi chce povedať, že nie.

„Tak?“ začala som.

„Naozaj u Emmy? Mne to bude blbé. Čo ak tam bude Jason. Je na mňa furt nasraný a ešte-“

„Rozprávaj slušne!“ zahriakla som ho. Doslova som si vedela predstaviť tie jeho oči, ktoré sa prekrútili opačným smerom.

„Tak je na mňa nahnevaný, lebo dôvod neznámy,“ zamrmlal.

„Žiarli. A je mi úplne jedno, čo si o tebe Jason myslí... Proste ideme pozerať film. Ideš alebo nie?“

„Tak fajn. Ale jedna narážka od Jasona a idem domov!“

„On tam nebude. A aj keby, chceš mi snáď povedať, že sa ho bojíš?“ provokatívne som sa ho spýtala.

„Jasné,“ zaironizoval a zložil.

„Ide!“ usmiala som sa.

„Super, poviem Austinovi, bude prča,“ nadšene sa zasmiala.

Austin je Jasonom najlepší kamoš. Sťažoval sa Jason o svojich problémoch? Myslím, že nie. Zas až taká citlivka nie je. Chudák, ale mu nakladám. Keď si teraz spomeniem, čo mi povedal, je mi za ním trochu smutno. Predsa len do môjho života priniesol ten humor, ktorý je v jeho povahe od prírody. Ale nie! Ja nebudem doliezať!Nechce sa baviť, nebudem vtierka. Fajn, možno mi budú chýbať niektoré jeho slová, ale prežijem to.