Dear Diary,...

62.

Chloe:
11:11
Magický čas, daj si bacha :D. Áno, dá sa povedať, že mám celkom dobrú náladu. Na to, v akom rozpoložení sa nachádzam... podarilo sa mi predať ten dom, v ktorom som sa cítila príšerne. Taká osamelá. Predala som ho jednému staršiemu páru, ktorý bol z neho dosť nadšený, takže to brali. Sumu som zvolila normálnu a som rada, že som sa z toho tak rýchlo vymotala...zo starého domu som vzala všetky mamine veci (spolu s Ellienými hračkami, ktoré poputujú rovno k Emme. Pre malú Leah...). Áno, podarilo sa mi presvedčiť, že Leah je lepšie, ako Chloe. A ten starý párik má asi desať mačiek. Jednu mi chceli dať, ale odmietla som. Veď teraz sa aj tak budem musieť baviť s Layrou. Och... a všetky moje veci sú už v dome pani Taylorovej, presnejšie, v Jasonovej izbe... rozhodla som sa, že sa tam presťahujem. Je tak prázdna. Všetko oblečenie zmizlo, len nábytok a ostatné veci zostali. S ničím tu nebudem hýbať. Aspoň nejaká pamiatka naňho mi ostane. Vonia to tu presne ako on. Pripomína mi ho to. Nevadí mi to, práve naopak, som rada. Viem, že on je ten, kto má právo vlastniť moje srdce a nikdy to právo nestratí. No zároveň mi ešte väčšmi chýba. Ale hádam si zvyknem. To vraví každý. Som tu už vybalená, veci som si provizórne naukladala do poličky, ktorá je prázdna a sadla som si na jeho posteľ. Aj tá vonia ako on. Úplne ako on. Najradšej by som bola, keby tam tá vôňa ostala naveky. Lenže to sa asi nestane...budem realista a poviem si, že šanca, aj kef je, je veľmi malinká. Už sa nevráti...žije si niekde pri mori a balí nejaké pekné mladé zadočky...
Fuj!
Až zle mi prišlo z toho. Toto on určite nerobí... on nie je taký... nesmie byť! Musí sa ku mne vrátiť... to je jediné, čo chcem. Jason, láska, vráť sa ku mne! = výkrik do tmy...úplne zbytočná veta, ktorú si už nikdy neprečíta...och... ja neviem...dnes idem prvý raz do práce. Do školy som ešte nešla...ešte sa na to necítim. Ale zajtra už asi pôjdem. Som si istá, že by sa mu nepáčilo, že zanedbávam školu... no nič. Neviem, čo sem mám písať. V poslednej dobe nemám nápady ani zážitky a všetky emócie, čo prežívam, sú smutné. Prepáč, že ti to takto na rovinu hovorím. Nechcela som sa ťa dotknúť... radšej končím, lebo si ťa znepriatelím úplne...
Lea.

Jason:

Zvalil som sa pred telku a vyložil si nohy. Dnes už sa ani nepohnem. Viem, je len obed, no ja už dnes nemám v pláne robiť nič. Mal som nočnú a som totálne vyšťavený. Áno, pracujem. Začal som len predvčerom a už mám pocit, že by som potreboval veľmi dlhé voľno. To je tak, keď ste nikdy nepracovali a teraz makáte na plno... pozeral som správy a čítal noviny mesta, v ktorom som doposiaľ žil. Som pohrešovaný, hľadá ma polícia. Moja mama sa strachuje a som úplný chuj, lebo som jej nedal ani vedieť, kam idem a prečo. Chúďa. Ale o Chloe sa v novinách nič nepíše. Pravdepodobne je stále v kóme. Naozaj ich baví ju stále trápiť? Snažím sa na to nemyslieť a začať odznova, ale nejde to. Nedokážem na ňu prestať myslieť. Vždy sa mi v hlave vynorí ten jej krásny smiech, úsmev... jednoducho, celá ona. Nedokážem bez nej žiť. Lenže ona už pravdepodobne nežije, čo to pre mňa znamená? Pôjdem za ňou, alebo ostanem žiť takýto bezútešný život? Nedokážem začať odznovu. Nedá sa to. Stále na ňu myslím. Nedokážem sa zaľúbiť do nejakej inej. Nechcem to! Svet je tak nespravodlivý! Tak dlho som o ňu bojoval...tak dlho som sa snažil, aby bola moja... tak dlho! A keď sa to podarilo, prišiel som o ňu. Prišiel som o všetko!

Rozmýšľal som, že by som si mal zaobstarať nový mobil a dať mame aspoň nejak vedieť. Alebo jej napíšem list. Viem, je to staromódne, ale tak sa aspoň nedozvie, kde bývam...adresu nevyplním, pôjdem do susedného mesta a pošlem to na pošte. Nezistí, kde bývam... áno, tak to spravím. Mrzí ma, že som ju tak opustil, aj Vanessku. Je mi to ľúto, no keď som tu, mám lepší pocit. Myslím na ňu stále, len nemám taký divný pocit viny, keď som tu. Asi tu aj ostanem...navždy. Dožijem si po nejaký vek, potom v kľude zomriem a stretnem sa s ňou...

Aj tak sa stále sám seba pýtam, prečo sa to stalo mne?! Čo som spravil zle? Nerozumiem tomu... Dobre, priznám, predtým som bol, aký som bol, ale to už je dávna minulosť... Zmenil som sa, pretože som sa zamiloval. A ona ma zmenila. Stal som sa vďaka nej lepším človekom. Ona bola môj život...ale čo mám, robiť, keď tu teraz nie je? Čo má človek robiť, ak stratí svoj život? Ja som ho stratil...stratil som ju. Keď nemám ju, nemám nič...

Fajn, už som sa rozhodol...napíšem jej list...

Drahá mama!
To som ja, Jason.
Ospravedlňujem sa, že o sebe dávam vedieť až teraz. Je mi ľúto, že som ti spôsobil taký šok a bolesť.
Viem, to, čo som spravil a ako som sa zachoval bolo nanajvýš hnusné. Ale chcem to tak. Potrebujem to. Byť sám a snažiť sa začať odznova. Môj život sa začal uberať nesprávnym smerom a ja som to takto cítil. Myslím, že som sa rozhodol dobre...
Verím ti, viem, že si dobrá matka, dokážeš sa o Vanessku postarať a s financiami hádam mať problém nebudeš, pretože som ti doma nechal všetko...ak budeš potrebovať, všetky moje veci môžeš predať... viem, je to hnusné, že som sa nerozlúčil ani nič, ale potom by som už neodišiel. Nemal by som na to silu. Nedokázal by som to.
Ale dúfam, že ma aspoň ty pochopíš...Nemohol som tam ostať. Nemohol som mať pocit, že Chloe už tam so mnou nie je. Viem, je to odo mňa sebecké, ale ja jednoducho bez nej nedokážem žiť. Pomyslenie na to, že tu už nie je, ma zabíja. Potreboval som odísť. A chcem, aby si vedela, že už sa nevrátim. Nikdy...chcem tu ostať a dožiť svoj život v pokoji. Aj preto som si napísal list...mobil nechcem a ani nebudem mať (pre istotu). List odošlem v inom meste a neželám si, aby si mi ty, alebo hocikto iný odpisovali...aj tak na tú poštu po odoslaní tohto lista už nikdy nevstúpim. Nebude to mať zmysel. A prosím ťa o jedno, ak sa dá, pokús sa mi to odpustiť. A pokús sa zabudnúť aj ty na mňa. Pravdepodobne ma už nikdy neuvidíš, takže to tak bude lepšie...je mi to naozaj ľúto, mami, no je to moje rozhodnutie, som dospelý, môžem si to dovoliť. Chcem, aby si vedela, že ťa ľúbim a takisto aj Vanessku. Ja len...jednoducho...nemôžem žiť s pocitom viny. Bez nej môj život aj tak nemá zmysel... prepáč.
S láskou, tvoj Jason.

Komu: Hellen Taylorová, Washington.