Dear Diary,...

21.

„Ako bolo?“ len čo sme prekročili prah domu Taylorovcov, obe mamy k nám pribehli so zvedavým pohľadom.

„Super,“ odpovedali sme naraz.

„Platíš colu!“ vyhŕkla som. Opäť.

„Zase ja?“ zamrnčal.

„Jason, nebuď protivný,“ napomenula ho mama.

„Teta, to je sranda, nebojte. Jasona netreba hrešiť, viete aký bol dnes milý?“ snažila som sa mu spraviť dobrú povesť z dnešného večera, aj keď mi boli takéto slová proti srsti (koži?). Ale neklamala som. Naozaj bol milý.

„To sa mi akosi nepozdáva, ale tebe verím,“ povedala pani Taylorová a ja som sa len slabo usmiala.

„Mama, chceš mi akože povedať, že Chloe veríš a mne nie?“ pochybovačne sa na ňu pozrel.

„Je to tak, Jas, ale neber si to osobne,“ povedala jeho mama. Toto bolo naozaj hnusné. Ja by som asi vybehla z domu a zavrela mame pred nosom, keby mi toto povedala.
Jason sa otočil, vybehol z domu a zabuchol jej pred nosom. Ako som hovorila, vôbec ma to neprekvapilo, popravde, čakala som to. Ja by som na jeho mieste spravila to isté.

„Ach,“ vzdychla si. „Tá jeho tvrdohlavosť,“ pokrútila hlavou a moja mama chápavo prikývla.

„Pôjdem ho pozrieť,“ zamrmlala som a obula som sa späť.

„To nemá význam, bude niekde v bare a bude piť, ak nepil dnes,“ prehovárala ma jeho mama.

„Nebude, dnes už nie.“ zamrmlala som si pre seba a vyšla som von. Poobzerala som sa, kde by asi mohol byť. Navôkol mňa nebolo nikoho. Nechcelo sa mi ho nejak vyslovene hľadať, chcela som sa ísť prevetrať. Išla som si sadnúť do parku a dúfala som, že by sa tam nejakou náhodou mohol objaviť. Veľmi malá pravdepodobnosť.

V parku som si sadla na lavičku a vytiahla som denník, ktorý som už dosť dlho poctivo zanedbávala. Chudáčik.

Milý denník!
Rozhodla som sa, že ti po tých dvoch-či koľko týždňoch napíšem. Teraz je taká vhodná príležitosť, tak ma tu máš.
Dnes bola tá sľubovaná párty. Veľmi som sa netešila, ale dopadlo to celkom dobre, myslím. Jason sa celú dobu správal veľmi slušne a galantne, ako sľuboval.
Ďalej som zistila, že má na jazyku piercing v podobe malej čiernej guličky. Neviem, čím to je, ale nehorázne ma to priťahuje. Ale ticho!
Celá párty prebiehala v norme, dokonca som s ním tancovala, bez toho, že by som zvalila buď niekoho alebo jeho a potom sa hrala fľaša. Bozkávala som sa s ním. Áno, čítaš dobre. Musel ma pobozkať, ak nechcel behať v spodnom prádle po chatke. Myslím, že sa mu to celkom páčilo, ale nechcem si namýšľať. Celkovo bol dnešok fajn, až na poslednú udalosť- jeho mama ho dosť urazila a on sa, ako obyčajne, vytratil z domu. Ja tu teraz sedím na lavičke v parku s nádejou, že sa tu bude potulovať. Aj keď je tá nádej malá, mohol by sa teraz zjaviť tak, ako to on vie a nastrašiť ma. Nevadilo by mi to. Teraz nie.
No nič, toto nebol nejaký extra dlhý zápisok. Dočkáš sa aj dlhších. Neviem, či mám povedať, respektíve napísať, že sa máš na to tešiť alebo báť. Ktovie, čo sa všetko môže udiať a ako to vlastne vnímaš ty. See you later, diary.
-Lea.

Denník som odložila a rozhodla som sa, že sa pôjdem ešte poprechádzať; rozhýbať si stuhnuté svaly. Vám to tak nepríde, ale niekedy moje zápisky trvajú aj hodinu, kým ich zapíšem.
Bolo 23:56, teda aspoň tak to ukazoval môj telefón. Prechádzala som cestičkami tmavého parku, v ktorých by som sa asi tiež za chvíľu stratila.
Ale Lea je múdra a odžubala systém. Išla totiž stále rovno...
Fakt o sebe rozprávam v tretej osobe?