Dear Diary,...

39.

,,Aha. Takže pravdepodobne, až za rok?" pokúsim sa o úsmev, ktorý však ukrýva veľa smútku. Smutne mykne plecami.

,,Prax už mi skončila (o mesiac skôr ako mala) a teraz už pracujem na plný úväzok. Chcel by som tam ešte asi rok pobudnúť, čosi zarobiť a potom sa vrátiť späť sem. Inak, aj tu mi ponúkli super džob, ale trvám na tom, že ho prijímem až o rok," vysvetlí a ja prikývnem, no vnútri sa vo mne všetko rúca. Úprimne som dúfala, že už tu s nami zostane a nebude sa vracať späť.

,,Si proste žiadaný," poviem a on sa zasmeje.

,,A ty čo? Už si konečne vymyslela, čo po gympli?" usmeje sa na mňa. Och, ten jeho chrup. Mimochodom, som s Luciusom (bez Jasona) v parku. Chceli sme sa trochu pobaviť, a ja som sa s ním hlavne potrebovala opäť stotožniť. A teraz sedíme na lavičke, kde obvykle sedávam so všetkými kamarátmi a kecáme o čom sa len dá. Ak sa pýtate na Jasona, ešte stále som mu poriadne neodpustila ten večer. Aj keď to bol Austinov nápad (aké nečakané), ale ja budem mať odteraz plné gate vždy, keď sa priblížim ku kúpelni. Čo z toho vyplýva? Nebudem chodiť do kúpelne a budem smrdieť (vtip). A ak sa pýtate, ako reagoval Jason na našu prechádzku s Luciusom, najprv chcel ísť s nami, ale ja som mu to zatrhla, že to je osobné, len medzi nami dvomi. Samozrejme, že sa tu o ničom osobnom nebavíme, ale aj tak som chcela byť s ním sama. Predsa len, najlepší kamaráti, ktorí sa nevideli mesiac, si potrebujú toho povedať veľa. Jason sa možno trochu urazil, že som ho s nami nepustila, ale mne je to zatiaľ fuk, on sa raz odrazí, ak sa urazil. Ale veď poznáte Jasonovu povahu, on je typický hundroš a všetko mu vadí. Často sa uráža a tak...ale to sú presne tie nedostatky, ktoré ja tak veľmi milujem.

,,Hm, som si istá, že som na gympel kľudne ísť nemusela, pretože pôjdem asi v šľapajách pani Taylorovej a budem s ňou v škôlke. Teraz som tam začala brigádovať a zapáčilo sa mi to. A deti mám rada odjakživa. Bude ma to baviť," poviem a on sa usmeje.

,,Hlavne, že to. Nevieš si predstaviť, aké je robiť to, čo ťa nebaví," vzdychne. Vyvalím naňho oči. ,,Nie! Mňa lekárina baví, teraz hovorím o Zoye. Ona študovala na priemyslovke a teraz robí to, že smeruje kamióny, ktoré prídu zo zahraničia a posiela ich tam, kam majú ísť ďalej. Dobre sa vyjadruje siedmimi jazykmi. Ale nabaví ju to," povie smutne a ja chápavo prikývnem.

,,To ma mrzí. Povedz jej potom niekedy, že ju chcem spoznať," usmejem sa a on vytiahne telefón. Naťuká nejaké číslo a mobil si priloží k uchu. Po pár sekundách sa niekto ozve na druhej strane.

,,Ahoj,....áno, všetko v poriadku......hm, teraz som s Leou v parku.....áno, povedal som jej o tebe, chce ťa spoznať.......áno, niekedy určite......v kľude, ja tu zostávam ešte minimálne týždeň......dobre, fajn, paa," zloží a usmeje sa. Spýtavo nadvihnem obočie. ,,Príde. Niekedy, povedala, že sa teší, pretože ešte nikdy v Amerike nebola," povie a ja sa nadšene usmejem.

,,Perfektné," poznamenám.

,,A čo ty a Jas?" zmení tému.

,,Prosím ťa, nevolaj ho Jas," pobavene sa naňho pozriem. Prevráti očami.

,,Čo ty a Jason?" zvýrazní pozmenené slovo a spokojne prikývnem.

,,Sme v pohode, aspoň myslím. Teraz presne neviem, lebo sa možno urazil zato, že sme ho nezobrali so sebou, ale inak v pohode. Veď ho poznáš," vzdychnem a on sa  zasmeje. ,,Čo je?"

,,Nič, ja len...prišlo mi to také vtipné. Ešte pred pár mesiacmi si sa ho snažila zbaviť a teraz? Ale je to super, aspoň sa zmenil," poznamená a ja nad tým pousmejem. Má pravdu. Jason sa pomerne výrazne zmenil, ale som si istá, že nie úplne kvôli mne. Áno, iste, že tam aj ja hrám nejakú rolu, ale za jeho zmenu môžu aj iní ľudia, ktorí ho majú radi.