Dear Diary,...

72.

Nemohla som tomu uveriť. Všetci prítomný sa naňho otočili, no on nevenoval pozornosť nikomu. Nikomu, len mne. Odvrátila som zrak. Rýchlym krokom sa blížil smerom k nám a odo mňa neodtrhol zrak ani na moment. Bezslova sa postavil za Austinovu stranu, všetci naňho len nemo pozerali. Pani Taylorová sa rozplakala. Austin bol celý bez seba. Farár na nás zmätene pozeral. Ja som sa mu nemohla pozerať do očí. Ale musím priznať, že sa nezmenil. Nie je na ňom poznať žiadna zmena. Možno tie oči už nežiaria tak, ako predtým, ale to určite má nejaký dôvod. 

,,Ehm, ehm...rozhodli ste sa uzavrieť sviatostné manželstvo. Teraz nastáva tá chvíľa, keď Kristus Pán tu pred zástupcom cirkvi a pred cirkevnou obcou sviatostne spečatí vašu lásku. Preto sa vás pred Bohom a pred cirkvou pýtam: Je toto vaše rozhodnutie slobodné a úprimné?" jeho pohľad bol uprený na mne. Neustále. Neodtrhol sa ani na sekundu, pozoroval ma. Alebo si ma premeriaval, či som to naozaj ja.  Alebo obdivoval moju krásu (žartujem, nie je čo obdivovať). Pozerala som do zeme, no aj tak som cítila jeho pohľad. Nie je mi príjemný. Nepočúvala som, čo ten farár mlel a ani čo rapotali Emma s Austinom. Mala som plnú hlavu. Bolo mi ťažko. Dúfam, že sa tu nezložím. Už teraz je tá svadba...no iná. Ja už sa dnes pravdepodobne neusmejem. Ale nemôžem uveriť, že je tu.

Jason:
Dá sa povedať, že som to stihol... áno, len trochu neskôr. Bola tam. Naozaj tam bola a prvú, koho som si všimol, bola ona. Vystrašene na mňa hľadela, zarazilo ma to. Nikoho iného som si nevšímal, len Austina - na jeho pozdrav som mu odkýval hlavou, no môj zrak si stále premeriaval Chloe. Je to naozaj ona? Nezdá sa mi to len? Je stále tak prekrásna, ako naposledy. Tie je vlasy. A vyzerá úžasne, celá fialová, to sa k nej hodí. No nepozerá sa na mňa. Stojí na mieste Emminho svedka a stále ju skúmam. Ona sa pozerá do zeme, nechce sa na mňa pozrieť. Som sklamaný...vedel som, že to nepôjde ľahko, ale žeby sa na mňa ani nepozrela? To by ma nenapadlo. Farár si bľabotal svoje, Emma a Austin to zopakovali.

,,Svedok, súhlasíte s tým, že títo dvaja vytvoria manželské puto?" pozrie na mňa.

,,Áno," zreteľne vyslovím a ona sa až vtedy na mňa pozrie. No potom zrak opäť sklopí.

,,A vy, súhlasíte?" všetci sa pozerali na ňu. Nevyzerala vo svojej koži. Ani sa jej nedivím.

,,A-áno," dostane zo seba a farár prikývne.

,,Austin, prisaháš, že budeš Emme verný v dobrom aj v zlom, v šťastí i v nešťastí, v zdraví aj chorobe, na veky vekov?"

,,Áno!" usmeje sa na Emmu.

,,A ty Emma...<blá blá blá>?" kecy, kecy, poďme už preč! Chcem sa jej dotknúť a presvedčiť sa, či je to naozaj ona, živá a zdravá.

,,Áno!" zreteľne vysloví.

,,Môžete si nasadiť obrúčky a pobozkať nevestu," opäť pozriem na Chloe. Ani raz sa neusmiala. Som si istý, že pred tým, ako som sem prišiel, sa usmievala... Navzájom si nasadia obrúčky a pobozkajú sa. Všetci im zatlieskajú. Opäť sa na ňu pozriem. Aj ona tlieska a usmieva sa, no nie na mňa–od radosti, že sa vydala jej najlepšia kamarátka. Potom sa k nej Emma obráti a poriadne ju objíme. Austin ku mne podíde a chlapsky ma objíme.

,,Dobre kámo," šepnem mu. Usmeje sa. Aj Emma sa na mňa vrhne.

,,Neznášam ťa!" pošepne mi. Pohladkám ju po chrbte.

,,Z toho listu mi to nejak došlo," zaironizujem a pohľadom sa snažím vyhľadať Chloe. Je pri Austinovi a objímajú sa. Ach...keby sme aj my dvaja raz skončili ako Emma s Austinom.
Všetci sme sa presunuli do neďalekej budovy. Bolo to tam všetko krásne nachystané, dali si naozaj záležať. Chloe sa držala pri Emme a Lucy.