Dear Diary,...

42.

Ráno som sa zobudila v svojej posteli.
Prečo? Ja som chcela ostať spať na lavičke pri rozsvietenom meste a užívať si to tam. Ale prišiel po mňa on. A som si istá, že mi volal len dvakrát kvôli tomu, že vedel, kde som. Tušil to. Som si istá. Len by ma zaujímalo, čo sa dialo potom. Kam šiel? Bude mi chýbať. Opäť. Lucius je pri mne na nafukovačke a spokojne odfukuje. Mala by som sa ísť pripraviť do školy. Nech mám aspoň čosi. A hlavne sa najesť. Škvŕka mi v bruchu, ako keby som týždeň nejedla. Pomaličky, opatrne zleziem dolu do kuchyne, kde sa mama zvŕta a pripravuje nám desiatu do školy. Prekvapuje ma, že je ešte stále doma. Možno má dnes predsa len tú dovolenku. Pozrela sa na mňa a usmiala sa.

,,Bré ránko, vyspaná? Som si istá, že na tej lúke by si sa tak dobre nevyspala," vôbec nie je naštvaná a to je super!

,,Hej, máš pravdu. Ale mala som to v pláne. Myslela som, že ma nikto nepôjde hľadať," jemne som pichla do témy Jason, aby som sa dozvedela ešte niečo viac.

,,Ach, áno. Volala som mu, či nie si s ním a on vtedy vyštartoval najrýchlejšie, ako sa dalo. Veľmi sa zľakol, stalo sa medzi vami niečo?" ja som z nej niečo vytiahla, ale ona chce na oplátku niečo odo mňa.

,,Áno, mami. Mám tajomstvo s Emmou, ktoré nesmiem zatiaľ nikomu povedať, ani tebe a Jasonovi som preto klamala, len aby som Emme dodržala sľub a on na to prišiel. Má právo byť nahnevaný," vzdychnem. Mame sa nemám problém zveriť, aj tak si to nechá pre seba.

,,Ach, tak. Tak s tým ja, zlatino moje, nič nenarobím, takže je to na tebe. Ale Jason pôsobil veľmi láskyplne, keď ťa doniesol domov," milujem tieto mamine archaizmy. Okej, archaizmy to nie sú, ale láskyplné donesenie domov znie naozaj divne.

,,Ja viem, ľúbime sa, len máme menšiu krízu a ja fakt nechcem Emmu sklamať. A Jasonovi to poviem, hneď, ako budem môcť. Teraz len potrebujem nabrať odvahu na rozhovor," poviem a mama sa usmeje.

,,To nebude problém. Včera v noci, keď ťa doviezol, mimochodom, bolo jedenásť hodín, som mu povedala, nech sa staví na raňajky, takže máš príležitosť," zasmeje sa. Stŕpnem.

,,Mami, ja ťa zabijem!" ironicky poznamenám a ona sa zasmeje.

,,Ďakovať mi budeš," opraví ma. To isto!

,,Božee!" vzdychnem si sama pre seba. Teraz nie je vhodná chvíľa.
Niekto zvoní. A ja som v pyžame, strapatá. Super, ale kašlem na to.
Mama ide otvoriť. Ja rýchlo vyjdem do izby, aspoň pre gumku na vlasy. Veď vyzerám jak ježibaba...

Nakoniec som sa aj prezliekla. Aj tak musím ísť do školy. Po včerajšej prestávke by už aj hádam patrilo. Bola som v spodnom prádle, keď niekto zaklopal.

,,Nie! Nech si ktokoľvek, nechoď sem!" zvriesknem. Som blbá, že som sa nezamkla.

,,Chloe, to som ja," ozve sa. JASON! Okej, v spodnom prádle, respektíve v plavkách, ma už videl, ale to sa teraz nemusí opakovať. A hlavne nie dnes, pretože momentálne sme v divnej situácii a on je na mňa pravdepodobne naštvaný...

,,Ja viem, že si to ty, ale nechoď sem!" poviem nahlas, aby to počul cez zavreté dvere.

,,Ja sa chcem len porozprávať," odpovie a stisne kľučku.

,,NIE! JASON NECHOĎ SEM!" zahriaknem ho a on tú kľúčku pustí. ,,Som polonahá," pobavene dodám. Spoza dverí počujem smiech. Aj Luciusa. Vidíte! Ani som si nevšimla, že nie je v izbe so mnou.

,,To nevadí," povie Jason a si viem doslova predstaviť ten jeho úškrn, ktorý sa mu práve teraz pohráva na tvári.

,,Počkaj, ty hovado," zamrmlem a poberiem sa k dverám. Zamknem ich. ,,Čakaj!" rozkážem.