Dear Diary,...

50.

Už o tom vie aj Emma. Aj Lucius a dokonca, aj Austin. Vedia o tom všetci a Samantha sa naďalej zvodne pozerá na Jasona, ktorý jej pohľady statočne ignoruje, pretože sa neustále pozrerá na mňa.

Stále.

Aj teraz.

Už asi desať minút, a teraz nepreháňam...
Možno preto, že ešte nikdy nevidel takú živú mŕtvolu, akú momentálne predstavujem. Také kruhy pod očami som nemala hádam nikdy. A moje vlasy, čo obvykle nosím rozpustené, som si zamotala do rozcuchaného copu, ktorý trčí na všetky strany a vyzerám, akoby som sa váľala v kope sena.

Super! Dostala som 4 z odpovede z matiky. Včera brali čosi nové, ja som tomu z Lucyiných výkladov moc nepochopila a profák ma z toho vyvolal  na známku. Tomu sa hovorí šťastie... bezslova som si sadla naspäť do lavice a všetky oči sa presunuli na mňa. Ešte aj toto...

,,Bože, Chloe. Choď sa s ním porozprávať," Emma chytá ten hysterický záchvat, ktorý som u nej predpokladala.

,,Emma, a čo mu mám akože povedať?" syknem, pretože v tejto triede je toľko zvedavých uší, že až.

,,Fajn, tak to teda nerieš," zamrmle a odvráti sa.
Ešte aj ty sa uraz...deň top...úplne na parádu...
Sadnem si naspäť na svoje miesto. Samantha sa snaží viesť rozhovor s Jasonom.

,,Ale veď si ku mne musel niekedy niečo cítiť, inak by si so mnou nebol, že?" zaklipká dlhými mihálnicami. Jason na ňu ani len nepozrie. ,,No ták, my toho máme veľa spoločného," ona mu snáď nikdy nedá pokoja...

,,Samantha, ak nechceš, aby som sa nasral, tak sklapni a daj spiatočku!" prvý raz sa na ňu pozrie, no len na chvíľu, pretože objekt pre jeho oči som opäť ja. ,,Och! Nechápem, ako sa ti môže páčiť ona, v porovnaní so mnou!" vybuchne Samantha a ja som taká zmorená, že ani nemám chuť ju poslať do kelu.

,,Pretože je krajšia, lepšia, inteligentnejšia," poznamená a ja sa naňho usmejem. Úsmev mi opätuje a mňa to, doslova, zahreje pri srdci.
Zazvoní na prestávku. Jason mi pohľadom naznačí, aby som ho nasledovala. Pokojne kráčam za ním. Na chodbe nikto nie je, pre mňa len lepšie.

,,Počuj, Chloe..." začne. ,,Ja viem, že je to so mnou občas ťažké, takisto, ako s tebou," podotkne a uškrnie sa. ,,Ale chcem, aby si vedela, že ja ťa aj napriek tomu milujem a nehcem ťa stratiť," povie a ja so stisnutými perami prikývnem. Už som to nevydržala a hodila sa mu do náruče. Všetko to na mňa teraz doľahlo. A tie jeho slová...
Slzy sa spustili úplne samé. ,,Kľudne si poplač, moje tričko je ti k dispozícií, ja len, aby si vedela... keď sa usmievaš, si krajšia," povie a ja usmejem cez slzy.

,,Aj..aj ja ťa milujem," šepnem. Usmeje sa a zastrčí mi vytŕčajúci pramienok zo strapatej fialovej ofiny za ucho.

,,Ja to viem," povie a pevne mi stisne ruku. ,,A prepáč," povie. ,,Za tú cestu do školy so Samanthou. Jednoducho, som taký...chcel som ti to oplatiť," áno, typický Jason.

,,Veď ja viem. Poďme už, zvoní," poviem a ruka v ruke vchádzame späť do školy. Mám taký pocit, že už nie som až taká unavená, ako som bola predtým. Môj zdroj pozitívnej energie. Emma sa nadšene usmeje a ukáže mi zdvihnuté palce nahor. Úsmev jej opätujem a ešte uštedrím jeden presladený úsmev Samanthe, ktorá naberá čím ďalej, tým neprirodzenejší odtieň červenej farby.

~~~

15:14
Takže už sme v pohode. Prekonali sme prvú hádku, čo je podľa mňa ideálne. Každý vzťah musí prekonávať aj dobré aj zlé chvíle. To je ako základná škola na prvom stupni: Nie je poriadny žiak bez prasiatka, alebo zamračeného slnka.
Takto isto to funguje v celom svete. Ale ja už nedovolím, aby sa niečo podobné zopakovalo.
,,Čo si tam zas píšeš, hm?" zvalil sa ku mne na posteľ a nakukol mi do teba. ,,Zas píšeš všetko, čo poviem?" Uškrnul sa a vlepil mi bozk na čelo. Prikývla som. ,,Fajn, ukáž," povedal a naznačil, aby som mu ťa podala.
Blá blá blá. Nezáživné kecy. ,,Drahá, musíš sa naučiť písať zaujímavo," doberám si ju. Škaredo sa na mňa pozrie. Zasmejem sa. ,,Sranda," dodám a ona pokrúti hlavou. ,,A toto, čo teraz píšeš ty, je nejak záživné?" teraz si zas ona doberá mňa. S úsmevom prikývnem. Okej, už dosť.
Dnes ráno bolo chladno, na to, že sa blíži máj (Monča bude mať 18!) ,,A vieš aj dátum?" škodoradostne sa na mňa pozrie. Samozrejme, že viem. ,,4.5.1999," odpoviem. ,,A ty vieš dátum začiatku nášho vzťahu?" opätujem jej úsmev. Uchechtne sa. ,,24.12.2016," odrecituje. Úžasný dátum na začiatok úžasného vzťahu. Ale nie to som chcel...
Dnes ráno bolo chladno, na to, že sa blíži máj. Len dvanásť stupňov. Ale ono sa ešte hádam oteplí. Na severe oblačno, miestami zamračené. Môžu sa vyskytnúť prehánky a na juhu meteorológovia vyhlasujú varovanie : druhý stupeň - pred silným vetrom.  ,,Ako fakt? Spamuješ chudáka, starého pána, ktorý je rád, že žije po tých mojich výlevoch? S počasím, ktoré ani nie je pravdivé?" uškrnie sa. Milujem jej úškrn. ,,Kroť svoje myšlienky," dodá s úškrnom. ,,Faaajn," prevrátim očami. ,,Tvoj úšrkn nie je dokonalý a nemilujem ho..." vyhlásim. ,,Nie! On je dokonalý!" obraňuje sa. Teda, svoj úškrn. ,,Vidíš!" zasmejem sa a ona so mnou. Okey, už ma to nebaví, toľko som toho nepopísal ani za celý rok v škole...takže sa maj...
Jason Taylor, 2017.

,,Máš talent, proste," zasmejem sa. Rozhodla som sa ísť ho odprevadiť. Aj tak je mama a Ellie opäť u nich.

,,Ja viem," začne. ,,Lenže to je moc egoistické, takže asi by som mal povedať niečo ako  Vážne, óch, ďakujem," zavtipkuje a ja sa zasmejem. Zastaneme pred jeho domom. Obráti sa ku mne a pozrie sa mi do očí. Potom na pery a potom opäť do očí. A takto jeho pohľad skáče asi päť sekúnd, no ja ho len objímem. ,,Áno, máš pravdu, pomaly," šepne a tuho ma k sebe privinie.

,,Poďme už lebo, lebo mi je dosť zima, aj keď ma tu stískaš," zaironizujem. Zasmeje sa a chytí ma za ruku.

Samozrejme, mohla som si myslieť, že keď zbytok mojej rodiny nie je doma, je u Taylorovcov.

,,Deti. Už ste za dobre?" usmeje sa na nás pani Taylorová.

,,Mamaaaa. Žiadne nepotrebné otázky," zastoná Jason a vzápätí na ňu žmurkne. Aj ja chcem mať také nadštandartné vzťahy s mojou mamou. Nestihnem ich poriadne ani pozraviť, pretože Jason ma ťahá k sebe do izby. Zavrie dvere a usmeje sa.

,,Kde sme skončili?" uškrnie sa.

,,Chcel si ma pobozkať, ale pýtal si si povolenie a ja som mala pocit, ako na tej párty, vtedy...vieš...a chytila ma taká nostalgia, že som nebola schopná..." nadýchnem sa. Len pokrúti hlavou a spojí naše pery.  Bože! Od tohto som abstinovala takmer týždeň! Ako sa to, preboha, dalo?!

,,Chýbala si mi," povie, keď sa odtiahneme.

,,Ty mne tiež," objímem ho a viem, že už je všetko v poriadku.

Po hodine leňošenia v jeho izbe sme sa rozhodli, že by sme mali asi zísť dole za ostatnými. A keď sme zišli dole, uvideli sme aj Lorensovcov s Emmou.

,,Lea? Ty si o tom vedela?" prekvapene sa na mňa pozerá mama. Pravdepodobne zistili, že je Emma tehotná. Pani Lorensová im to všetko určite vytárala.

,,Hej, ako prvá. Bola som s ňou na všetkých prehliadkach," hrdo vyhlásim.

,,Zas kľud, tie prehliadky boli len dve," zaškerí sa na mňa Jason a všetci sa zasmejú.

,,Ale nie, Lea. Všetci sme ti vďační," poznamená Emma a pohladká si (zatiaľ celkom ploché) bruško.

,,Takže za chvíľu budeš potrebovať viazať šnúrky, čo?" zasmeje sa pani Taylorová. ,,Ale mama s otcom ti nemôžu nič vyčítať, že?" zaškerí sa na Lorensovcov. Obaja jemne očervenajú. Emma mi vravela, že ju jej mama mala v osemnástich, to znamená, že to musela robiť, keď mala sedemnásť a to je na tom Emma ešte o rok lepšie. Takže jej naozaj nemajú čo vyčítať.
Je naozaj príjemné sedieť v kruhu rodiny. Akože ešte nie sme rodina, ale hádam ste to všetci pochopili... som rada, že je zas všetko, ako predtým.