40.

2.7K 258 12
                                    

14:56
Dnes som dostala veľmi zvláštnu textovku od Emmy : PRÍĎ ČO NAJRÝCHLEJŠIE, AKO SA DÁ!!! JE TO SÚRNE! A VEĽMI!
Pravdupovediac, hrozne som sa zľakla. Ale že hrozne. Netuším, čo sa deje. Teraz som pred jej domom. Jason ma zaviezol. Lenže Emma neotvára. Tak som povedala Jasonovi, že nech ide domov, ja ju počkám. Nesedím tu dlho. Aj som jej už volala, ale nezdvíha. Začínam sa báť. Netuším, čo sa deje, ona neotvára, nezdvíha a ja neviem, čo mám robiť. Asi zavolám jej mame alebo otcovi, nech niečo robia, lebo ja som mimo. Čo ak sa jej niečo stalo? Čo ak ju niekto uniesol? Nejaký gang, ktorý bude chcieť za jej prepustenie nejaký milión, alebo ja neviem...!!! Mohlo sa stať toľko vecí. Alebo sa nemuselo stať nič. Presne tak! Nič sa nestalo, ona je v pokoji doma a asi len zaspala...a preto neotvára, lebo nepočuje, spí. Presne tak je to. Alebo len vybehla do obchodu a mobil si nechala doma. Lenže, čo potom tá súrna smska? Ja neviem...keby mi poslala niečo takéto súrne, čakala by na mňa a ohrýzala si nechty z nervozity, kedy už konečne dojdem. A ani za nič by nešla do obchodu. Panebože! Jej sa naozaj čosi stalo. Všetky tieto riadky sú plné obáv a strachu ako ešte nikdy. Och, čo mám robiť?
-Tvoja zúfala Lea.

Už nemám sily ani na písanie. Začala ma bolieť hlava, asi zavolám Jasona, lebo na takéto niečo sama nestačím. Ja sa asi zbláznim! Vytočím Jasonovo číslo, párkrát to zazvoní a on potom zdvihne.

,,Chloe? Si okej? Čo sa deje? Čo tá Emma?" vychrlí na mňa otázky.

,,Ja-ja fakt neviem, Jason. Sedím tu už pol hodinu a nič. Neviem, čo mám robiť. Klopala som, zvonila, volala som jej a ona nič. Čo ak sa jej niečo stalo?" zúfalo hlesnem.

,,Kľud, hlavne pokoj. Idem za tebou," dopovie a vzápätí sa otvoria dvere za mnou. Bledá Emma vyjde von a mávnutím ruky ma zavolá k sebe. Ani neviete, ako sa mi uľaví. Jason už zložil. On sa zbytočne preženie, musím mu zavolať znovu...
Všetko som mu vysvetlila s tým, že ona len zaspala, preto nepočula ako sa k nej pokúšať dobyť. On to pochopil a koniec. Vyšla som za zničenou Emmou do izby a zavrela dvere. Dokonca ich aj zamkla. Tak toto bude asi dosť vážne. Nikdy sa nezamyká. Obzvlášť, keď sme tu sami. A keď je byt zamknutý a nemusí sa báť, že by nás niekto počul. Posadím sa.

,,No? Čo sa deje?" Spýtam sa. Som zvedavá, či mi to stojí za tie nervy.

,,Lea, ja...ja mám problém. Nemohla som ti ísť otvoriť, lebo som bola na záchode. Už druhý deň zvraciam. A meškajú mi krámy," dodá potichu, akoby tu niekto bol s nami. Rukou si prekryjem ústa. Tak toto teda vážne je!

,,A- ale veď..." nadýchnem sa. ,,Mali ste ochranu, nie? A pilulku si si dala?" podrobnosti.

,,Áno, ale až polhodinu potom," vzdychne. Tak toto je dosť zlé.

,,Ja neviem, čo mám robiť. Mama ma zabije a ..." nezvládla to a rozplakala sa. Objala som ju. ,,..Dám si to asi von, ale nechcem, aby sa o tom dozvedel hocikto, okrem teba," vzlykne. Odtiahnem sa od nej.

,,Ale nevieš to ešte naisto...možno máš len nejakú brušnú chrípku a menopauzu zároveň, to ešte nemusí byť také isté, zajtra pôjdeme k lekárovi," odhodlane jej poviem. Prikývne.

,,Máš pravdu. Možno ani nie som. A čo na to povie Austin. Ak by som aj bola, nikto okrem teba sa to nedozvie. Som veľmi mladá. Nemôžem mať deti. A ani Austin by to asi nezvládol... dám to von!" povie a ja smutne pokrútim hlavou.

,,Si blbá, Emma! Vieš, o tom? Ešte ani nevieš, či je naozaj v tebe a riešiš toto! A nedáš si ho von. Aj keby, nejdem to teraz rozoberať, zajtra ideme k lekárovi!" tvrdohlavo poviem a on nesúhlasne pokrúti hlavou.

,,Miesna gynoška sa pozná s mojou mamou, je to v riti!" zvrieskne a znovu sa rozplače.

,,Tak pôjdeme do vedľajšieho mesta. Zajtra, namiesto školy. Vyhovoríme sa, že nám bolo zle, boli sme vonku a zjedli sme nejaký pokazený hamburger a ostali sme doma. A namiesto toho pôjdeme busom do vedľajšieho mesta. A nikto sa nič nedozvie," dopoviem a jej sa to celkom pozdáva. Zhlboka sa nadýchne a potom prikývne. Ó môj bože!
Ale myslím, že som sa zachovala ako pravá kamarátka.

Dear Diary,...Where stories live. Discover now