Dear Diary,...

74.

,,Aké to bolo, keď ti dal prvýkrát Jason pusu...takú poriadnu?" zaskočí ma Vanesskina otázka. Doteraz sme česali bábiky a rozprávali sme sa o blbostiach, takže ma to naozaj prekvapilo.

,,Noo...ja neviem...bolo to...fajn, prečo sa na to pýtaš?" odpoviem a čakám na jej reakciu.

,,Dokedy nebol s tebou, dával pusy len mne. Ale len na líco. Keď si prišla ty, žiarlila som. Ale len trošku, chápeš... " zasmeje sa. ,,Ale zaujímal sa o mňa rovnako, závidela som ti len jeho pozornosť," dodá a ja myknem plecami.

,,Hej...on vždy doliezal...ale som si istá, že Jason ťa má stále rovnako rád a už navždy ťa bude mať rád," poviem a ona ma objíme. Niekto nám vtrhne do izby. Odtiahnem sa a pozriem naňho.

,,Chloe...poď sem na chvíľu," mykne hlavou smerom von. Zaváham. ,,Prosím..." hlesne a sa nejak pozviecham zo zeme a vstanem. Vyjdeme von z izby. Jednou rukou sa oprie o stenu a uprene sa na mňa zahladí.  ,,Viem, že sa hneváš... ja len...prišiel ti list," podá mi obálku a mykne plecami. Od koho môže byť? Nie je tam ani meno ani nič podobné... roztvorím obálku a rozložím list.

Drahá Chloe!
Všetko, čo som potreboval, som ti už do očí povedal. Viem, stále sa hneváš, stále máš dôvod, no ja už naozaj nevládzem. Teraz som zistil, že je niečo horšie, ako žiť bez teba =
-pocit, že si odo mňa vzdialená na kilometre, no pritom je to len jedna izba. Ignoruješ ma, aj keď sme v tom istom dome... A to ma zabíja ešte viac ako pocit, že som o teba prišiel...
Nedovolila by si mi to povedať ti do očí...viem, že by ma to nenechala dopovedať. Ja len chcem, aby si vedela pravdu...
- (tvoj) Nikto...

Príjemne ma to zaskočilo. Toto som nečakala, naozaj.

Už som sa k Vanesske ani nevrátila. Namierila som si to rovno k jeho izbe. Zaklopala som, no odpoveď sa neozvala. Pootvorila som dvere našla som ho ležať na posteli. Ostala som stáť vo dverách a skúmala jeho tvár z diaľky. Má zatvorené oči. Otočila sa na odchod. ,,Nechoď, som hore," rozospato zamrmle. Občas ma tí muži naozaj udivujú...ja by som nikdy nedokázala zaspať do piatich minút. Nieto ešte cez deň...

,,Jason...ja...som ti ho prišla vrátiť," zmätene mu podám list. Uškrnie sa.

,,Lenže to je tvoj list, so mnou nemá nič spoločné."

,,Až na to, že si autor," podotknem, na čo sa on zasmeje. Pristúpi ku mne a pozerá sa mi do očí. Skúma ich, ako nikdy. ,,Znervózňuje ma to. Vždy ma to znervózňovalo," strasiem sa.

,,Ja viem...ale...potreboval som si ťa pripomenúť. Stále tomu neverím..." nepretržite mi pozerá do očí. Usmejem sa.

,,Som tu," myknem plecom a on sa usmeje.

,,Neverím," odpovie. ,,Čo ak je to len sen?" spýta sa. Letmo sa dotknem jeho ruky. Nabehne mi husia koža.

,,Nie je," odpoviem.

,,Stále neverím..." uškrnie sa. Buchnem ho do pleca.

,,Si idiot, Jason!" poznamenám.

,,Ale neprežiješ bezo mňa," poznamená on.

,,Ale ani ty bezo mňa," oplatím mu to.

,,Chýbala si mi," šepne. Musím to spraviť! Už bez toho nevydržím ani jeden deň!
Hodila som sa mu do náruče. Ostal zaskočený, no hneď mu to došlo a privinul si ma k sebe.

,,Aj ty mne," opäť sa mi nahrnú slzy do očí. Keď si spomeniem, ako dlho som bez neho musela žiť...neskutočné. Po chvíli sa odtiahnem. Otočím sa na odchod, no zastaví ma jeho ruka, opäť.

,,Ďakujem," povie, ja mu len vtisnem do ruky ten list, usmejem a vyjdem von. Dobehne ma. ,,Počkaj...nechceš...niekam ísť?" nadvihne spýtavo obočie. Pozitívne myknem plecami.

,,A kam?" pobavene sa naňho pozriem. ,,Nebýval si taký hanblivý..." poznamenám.

,,To som sa ale nebál, že ťa môžem stratiť znovu," odpovie. Usmiala som sa.

,,Už ma nestratíš..." šepnem a on sa ku mne nakloní. Otiahnem sa. ,,Dala by som tomu ešte čas...viem, že ti to chýba, to aj mne, ale..."

,,Chápem ťa," odpovie a namiesto toho ma len objíme. Prebehne mnou vlna energie. Och, to je krásny pocit, keď si predstavím, že som toto dva mesiace nezažívala... nechápem, ako som to mohla vydržať...
V hlave som mala množstvo myšlienok a pocitov. Najradšej by som sa prisala na jeho pery, ale hlava mi v tom bráni. Ešte nie je vhodný čas. Potrebujem spamätať. Spamätať z toho všetkého. Som si istá, že ho milujem, no nie som si istá, či som pripravená. Áno, hovoríte si, zvládla si to s ním predtým, tak prečo nie teraz? Odpoveď je prostá... milujem ho. Nikdy som ho milovať neprestala, ale keby sa vám prihodí to, čo mne, nemali by ste z toho také pocity, aké máte teraz. Vravíte si, veď ste si odpustili, všetko je super. Ale to nie je pravda...odpustili sme si, ale stále som tu ja... Chloe, ktorá sa pred mesiacom prebrala z kómy a prišla o rodinu... nie je to tak jednoduché, ako si myslíte. A navyše, v tej dobe, ako iste viete, ma opustil aj Jason a ja som bola na dne. Bola som sklamaná, no zároveň vo mne vrela aj zlosť (povaha sa nezaprie). Zlosť z toho, že tu nezostal a ako sebec sa stratil zo sveta... nie je také jednoduché zahodiť toto všetko za hlavu a bezhlavo sa mu vrhnúť k nohám. Dobre viete, že toto nie som ja. Mám autoritu a Jason sa prejavil presne tak, ako sa od neho očakávalo. Nepopieram, že ho milujem...moja hlava a moje srdce si vybrali jeho, ale nie je to také ľahké...

~~~

,,To faakt?" Emme sa rozžiaria oči. Prikývnem. ,,No vidíš, už to bude dobré...dostaneš sa do toho, uvedomíš si, že ho miluješ a všetko bude fajn," usmeje sa.

,,Lenže ja viem, že ho milujem. Ale aj tak si mala pravdu," poviem. Ona vždy vravela, že sa to s odstupom času dá všetko do poriadku. Nie som si istá, ale mám pocit, že sa pomalými krôčikmi dostávame k sebe.

,,Ja mám vždy pravdu," poznamená. Zasmejem sa. Je to tak....

,,Ale už sa zväčšuješ..." poznamenám a ukážem na jej bruško.

,,Vidím," sarkasticky odvrkne a ja sa zasmejem.

,,Je to úplne normálne, Emma..." pokrútim hlavou.

,,Ale budeš potom so mnou chodiť do fitka!" rozkáže si.

,,A schudneš mi tam ešte viac, ako si teraz..." vynorí sa Jason spoza dverí.

,,Cudzie rozhovory sa nepočúvajú, Jason!" okríkne ho Emma. Len mávnem rukou.

,,Toto vtieradlo si nedá pokoja," prevrátim očami. Mám pravdu...odkedy Jasona poznám, nerobí nič iné. Keby sa mi nevtieral, pravdepodobne by teraz ešte trčal so Samanthou a ja by som bola stále tá istá povaha, ako na začiatku...viete si to vôbec predstaviť? Ja vôbec...žiť bez Jasona...nikdy!

,,Takže vtieradlo?" uškrnie sa. Prikývnem. ,,Veď počkaj..."

,,Ehm, ľudia...toto si riešte, keď ja odídem," ozve sa Emma a ja s ňou súhlasím.

,,Ale do toho fitka budem chodiť s vami!" zakričí a vyjde von. No to isto...budú ho tam baliť nejaké slečinky, Chloe sa naštve a nedopadne to dobre...už to vidím...
Ale na druhú stranu, som rada, že sa Jason zaujíma. Zas, je to samozrejmé...on bol vždy háklivý na tú moju váhu...
A pravda tiež je, že som zas schudla. Ešte viac, ako predtým. Nebola som v svojej koži, veď...kto by aj bol? Ale ja to doženiem... Sľubujem!