Dear Diary,...

33.

„Vy ste takí úžasní,“ povzdychla si moja mama. Ach, nech netrepe. Sme iba normálny pár. Nemusela by to zas až tak prežívať.

Sedeli sme na pohovke v obývačke, rozprávali sme sa. Povedali sme im všetko. Od toho, ako ma Jason bez povolenia zaplietol do toho fingovaného vzťahu až po teraz. Takisto sme obaja potvrdili, že už to predstierať nemusíme, že naše vzájomné pocity sú teraz pravdivé.

Ellie s Vanesskou boli celé natešené z darčekov (donútili nás vsať už o 6!) a nám nezostávalo nič iné, len dopiť kávu a dúfať, že nám energia vydrží na celý deň.
Samozrejme, aj my sme sa tešili z darčekov (retiazka už poctivo visela na našich krkoch).
On mi zas naoplátku kúpil zlatý náramok a pridal k tomu spoločný pobyt v nejakej horskej chate. To mal na pláne, aby sme tam išli ešte keď sme neboli spolu? Každopádne, teraz mi prospejú tri dni v horskom priestore. Dík, Jason.

„My vieme,“ zavtipkovala som a všetci sa zasmiali. Zazvonil mi telefón. „Musím to zdvihnúť. Lucius!“ rýchlo som vybehla do Jasonovej izby.
Inak, pre informáciu, zo včera na dnes som nespala v jeho izbe (s ním). Spala som v hosťovskej. Sama som mu povedala, že to nechcem unáhliť (náš vzťah...nemyslite na nič iné, perverzáci!) a že chcem ísť na to pomaly.
Zvalila som sa na postel a zdvihla som telefón.

„Lucius!“ nadšene som zvolala. Normálne som si vedela predstaviť ten jeho úsmev.

„No nazdar, zaľúbenec, čo a ako? Hovor, preháňaj!“ jeho typické slová.

“Veselé, trochu oneskorené Vianoce!“ povedala som a on sa zasmial.

„Aj tebe. Dúfam, že ti Santa Claus nič nedoniesol a jediné, čo ti zostalo je môj plyšák, ktorého máš, dúfam, v posteli tak ako ja,“ povedal a ja som sa usmiala. Škoda, že ten úsmev nevidel.

„Áno, neboj. A čo ty, už si si našiel nejakú peknú?“

„Ále, žiadna. A čo ty a Jason?“ nadhodil.

„Mali sme krízu, lebo mu umrel otec a trochu sme sa povadili, ale teraz je to v pohode a odvčera sme asi spolu. Ja hovorím, nechcem to unáhliť, ľúbim ho, ale chápeš ma, nie?“ vzdychla som a on sa zasmial.

„Áno, si zamilovaná. Som veľmi rád, že si sa konečne niekomu otvorila,“ dodal.

„Veď aj tebe som bola vždy otvorená,“ poznamenala som.

„Ale so mnou si vždy chcela byť len kamarátka.“ oponoval.

„Vlastne...máš pravdu. Pamätáš sa, ako som ti rozprávala o tom, ako mi povedal, že mu stojí za to, aby ma zmenil a blá blá...?“ povedala som a a on sa začal rehotať.

„Blá blá?“ doberal si ma.

„Bože Lucius!“ oborila som sa naňho.

„Pokračuj...“ hovoril hlasom typu: vzťahová poradňa, čo si želáte?

„Tak...ja neviem. Mám taký pocit, že som ho už vtedy začala mať viac než rada. Ale to je len pocit,“ rýchlo som dodala.

„Hmm... On začal teba asi vtedy, keď som ťa spoznal, respektíve jeho. Vravel mi to,“ povedal.

„A nič si mi nepovedal? Podrazák!“ naoko urazene som sa odmlčala.

„Sľuby sa majú plniť, takže som nemal dôvod povedať ti to,“ uchechtol sa.

„Nemáš dôvod? Ja som tvoj dôvod. Sme najlepší kamaráti, pokiaľ viem!“ poznamenala som stále trochu dotknuto.

„Fajn, nabudúce, keď sa naskytne takáto situácia, dám ti vedieť,“ zamrmlal a ja som sa zasmiala.